Syn.: Triglochin barrelieri Loisel., Triglochin bulbosa var. maura Pau
Čeľaď: Juncaginaceae L. C. M. Richard – bařičkovité / baričkovité

Rozšírenie: Druh sa v Európe vyskytuje iba v oblasti Stredozemného mora od Portugalska a Španielska, cez Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Albánsko a Grécko. Známy je i z väčšiny ostrovov – Sardínia, Korzika, Sicília, Malta, Cyprus, Kréta a ďalšie. Udávaný je i z Turecka.
Ekológia: Rastie na zasolených miestach a slaniskách pri morských pobrežiach, na jar vlhkých až mokrých, neskôr v lete vysychajúcich. Vyhľadáva miesta s nezapojenou vegetáciou, v optimálnych podmienkach sa vyskytuje v bohatých populáciách.

Opis: Trváca, trsnatá rastlina vysoká 5–20 cm. Podzemok hrubý, krátky, hľuznatý. Byľ lesklá, hladká, oblá, bezlistá. Listy úzko čiarkovité, mäkké, svetlo zelené, tupokončisté, žliabkato polooblé. Súkvetie viac mene riedky strapec zložený z 5–30 kvetov, kvetné stopky šikmo odstávajúce, žltozelené, po odkvete sa výrazne predlžujú. Tyčiniek 6, piestiky 3, nažky 3-puzdrové, kyjačikovité, 10 mm dlhé. Kvitne v marci až máji.
Ohrozenie a ochrana: V Chorvátsku zaradený medzi kriticky ohrozené druhy (CR).
Poznámka: Viaceré taxóny čeľade baričkovité sú v rôznych národných flórach uvádzané rôzne. Z okruhu taxónu T. bulbosa je uvádzaných viacero poddruhov, napr.: T. bulbosa subsp. calcicola, T. bulbosa subsp. quarcicola, T. bulbosa subsp. tenuifolia, niektoré bývajú považované aj za samostatné druhy, medzi nimi aj T. bulbosa subsp. barrelieri.





Foto: 28. 4. 2012 (Chorvátsko, ostrov Pag).








