Syn.: Juncago chabraei Bubani, Triglochin atlantica Willd. ex Kunth, nom. inval., Triglochin barrelieri var. maura Pau, Triglochin bulbosa subsp. barrelieri (Loisel.) Rouy, Triglochin bulbosa var. maura (Pau) Maire
Čeľaď: Juncaginaceae L. C. M. Richard – bařičkovité / baričkovité
Rozšírenie: Druh sa v Európe vyskytuje iba v oblasti Stredozemného mora od Portugalska a Španielska, cez Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Albánsko a Grécko. Známy je i z väčšiny ostrovov – Sardínia, Korzika, Sicília, Malta, Cyprus, Kréta a ďalšie. Udávaný je i z Turecka a severnej Afriky (od Maroka po Líbyu).
Ekológia: Rastie na zasolených miestach a slaniskách pri morských pobrežiach, na jar vlhkých až mokrých, neskôr v lete vysychajúcich. Vyhľadáva miesta s nezapojenou vegetáciou, v optimálnych podmienkach sa vyskytuje v bohatých populáciách. Kvitne v marci až máji.
Opis: Trváca, trsnatá rastlina vysoká 5–20 cm. Podzemok hrubý, krátky, hľuznatý. Byľ lesklá, hladká, oblá, bezlistá. Listy úzko čiarkovité, mäkké, svetlo zelené, tupokončisté, žliabkato polooblé. Súkvetie viac mene riedky strapec zložený z 5–30 kvetov, kvetné stopky šikmo odstávajúce, žltozelené, po odkvete sa výrazne predlžujú. Tyčiniek 6, piestiky 3, nažky 3-puzdrové, kyjačikovité, 10 mm dlhé.
Ohrozenie a ochrana: V Chorvátsku zaradený medzi kriticky ohrozené druhy (CR).
Poznámka: Príbuzenský okruh Triglochin bulbosa agg. se rozpadá do niekolkých taxónov, z nich prevažná väčšina rastie v subsaharskej Afrike, najmä v Kapsku. V Stredozemí sa z tohto komplexu vyskytujú dva podobné taxóny (okrem tohto ešte Triglochin laxiflora), ktoré boli donedávna uvažované iba ako poddruhy T. bulbosa. Morfologické znaky nie sú výrazné, ale taxóny sa líšia karyologicky, ekologicky aj biológiou: T. barrelieri je jarný, zatiaľ čo T. laxiflora podzimný. V modernej literatúre im prináleží hodnota druhu.
Foto: 28. 4. 2012 (Chorvátsko, ostrov Pag).