Syn.: Cardia obtusifolia Dulac
České mená: rozrazil chudobkovitý (Dostál 1989)
Slovenské mená: veronika sedmokráskovitá (Dostál 1950)
Čeľaď: Plantaginaceae Juss. – jitrocelovité / skorocelovité; Scrophulariaceae Juss. – krtičníkovité
Veronica bellidioides
Rozšírenie: Európsky oreofyt. Vyskytuje sa v Pyrenejách, Alpách, pohoriach Balkánskeho polostrova, kde chýba v Slovinsku, zrejme aj v Bosne a Herzegovine a v Macedónsku, na juh zasahuje po severné Grécko, na východ po pohoria Bulharska. Vyskytuje sa tiež vo Východných aj Južných Karpatoch v Rumunsku a na Ukrajine. Na Slovensku chýba, v ČR je recentne známa jedna lokalita v Krkonošiach, historický údaj je aj z Hrubého Jeseníka.
Ekológia: Druh alpínskych až subalpínskych hôľnych spoločenstiev na kyslých, silikátových horninách. Zvyčajne rastie na menej výslnných, nepresychavých stanovištiach. Kvitne v júni až v auguste.
Veronica bellidioides
Opis: Trváca, chlpatá bylina vysoká 5–20 cm, stonky husto listnaté, na báze plazivé, zakoreňujúce. Spodné listy usporiadané v ružici, krátko stopkaté, na báze klinovité, obrátene vajcovité, 12–40 mm dlhé, tupé. Stonkové listy menšie, protistojné. Súkvetím je strapec, v čase kvitnutia hlávkovitého tvaru, po odkvitnutí predĺžený. Listene 4 mm dlhé, kvetné stopky 2–6 mm dlhé. Kalich je 4–5 mm dlhý, žľaznatý, koruna kolovitá, v priemere 8–10 mm veľká. Plodom je tobolka s čnelkou dlhou okolo 4 mm.
Ohrozenie a ochrana: V Červenom zozname ČR (2017) patrí do kategórie druhov kriticky ohrozených (CR/C1r), je tiež chránený zákonom (§1).
Poznámka: Z juhozápadnej časti areálu je okrem nominátneho uvádzaný aj poddruh subsp. lilacina. Vyznačuje sa bledofialovými kvetmi, robustnejšími sterilnými výhonkami a listami s výraznejšie zubatým okrajom.
Veronica bellidioides
Veronica bellidioidesVeronica bellidioides
Foto: 6. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, údolie Sylbica, Maja e Zeze).