Syn.: Viola arenaria DC., Viola glaberrima C. Serg.
České mená: violka píseční podbezlodyhá (Opiz 1852), violka skalní (Dostál 1950, Dostál 1989), violka písečná (Kubát 2002)
Slovenské mená: fialka skalná (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Violaceae Batsch – violkovité / fialkovité
Rozšírenie: Nominátny poddruh sa takmer súvisle vyskytuje v miernom a boreálnom pásme Eurázie. Chýba v najzápadnejšej Európe (Írsko, Portulsko). Na východ siaha na ostrov Sachalin. Roztrúsene rastie v subarktickom pásme, južná hranica výskytu prechádza pohoriami južnej Európy cez Španielsko (najmä Pyreneje), Taliansko (Apeniny) a Macedónsko, v Ázii cez Turecko, Irán, Afganistan, Pakistan a Čínu. V severozápadnej Škandinávii sa vyskytuje Viola rupestris subsp. relicta Jalas.
Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene, smerom na východ po Spiš, na severovýchode krajiny chýba, vzácne na Východoslovenskej nížine. V ČR roztrúsene, najmä v nižších polohách.
Ekológia: Rastie na plytkých štrkovitých až piesčitých pôdach, na karbonátoch alebo vápnitých pieskoch. Na výslnných až polozatienených svahoch, skalnatých stráňach, v suchých trávnikoch a vo svetlých dubových alebo borovicových lesoch od nížin do horského stupňa, v horách Ázie až do 4000 m n. m.
Opis: Trváca bylina, v čase kvitnutia vysoká 2,5–7(–12) cm, v lete do 20 cm. Podzemok často viachlavý, šikmý až plazivý, do 7 cm dlhý. Byľ vzpriamená, ± oblá, na začiatku kvitnutia krátka, len 0,5–2 cm dlhá, po odkvitnutí až 12 cm dlhá. Listy v prízemnej ružici i na stonke, čepeľ na začiatku kvitnutia široko vajcovitá až okrúhlastá, na báze plytko srdcovitá, vrúbkovane pílkovitá až nezreteľne vrúbkovaná, na rube často fialkastá. Kvetné stopky husto chlpaté, 15–50(–70) mm dlhé, listence umiestnené v hornej polovici, spravidla v 3/5–4/5 pod ohybom kvetnej stopky. Kvety zväčša 11–14 mm dlhé, nevoňavé. Kališné lístky úzko kopijovité až trojuholníkovité, s drobnými, na vrchole tupými až zaokrúhlenými príveskami. Korunné lupienky úzko obrátene vajcovité, zvyčajne modrofialové až ružovofialové, ostroha priama alebo mierne nahor zahnutá, bledoružovkastá až belavo modrofialová. Kvitne v apríli až máji, vo vyšších výškach neskôr. Plodom sú vajcovité tobolky dlhé 6–10 mm.
Ohrozenie a ochrana: V Červenom zozname ČR zaradená medzi ohrozené druhy (C3), v SR medzi potenciálne ohrozené druhy (NT). Druh ohrozuje najmä sekundárna sukcesia na opustených pastvinách.
Foto: 22. 4. 2010 a 23. 4. 2011 (Strážovské vrchy, Rokoš).