ATRIPLEX TATARICA L. – lebeda tatarská / loboda tatárska

Syn.: Atriplex lacinata L., Atriplex sinuata Hoffm., Atriplex veneta Willd., Atriplex abbreviata Opiz, Schizoteca lacinata (L.) Fourr., Atriplex incisa M. Bieb., Atriplex tornabenii Tineo
Čeľaď: Amaranthaceae – laskavcovité / láskavcovité

Atriplex tatarica

Rozšírenie: Južná a stredná Európa, Ukrajina, južná časť Ruska, Malá Ázia, Blízky východ, južná Sibír, Stredná Ázia po Mongolsko a Tibet, severná Afrika. Druhotne v západnej Európe, Severnej a Južnej Amerike (stredná Argentina a Patagónia). V ČR a SR v teplých oblastiach nížin a pahorkatín.

Ekológia: Ruderalizované plochy, navážky, skládky, okraje ciest a železničných tratí. Znáša zasolenie pôdy.

Atriplex tatarica

Opis: Byliny v mladom veku pomúčené, neskôr lysé, 10–80 cm vysoké, zväčša bohato rozkonárené. Listy striedavé, krátko stopkaté. Listová čepeľ nepravidelne ostro laločnato zubatá, kopijovitá, vzácne celistvookrajová. Súkvetie husté, nanajvýš na báze olistené. Krovky úzko až široko kopijovité, s piatimi žilkami, zvyčajne bez výrastkov, v najširšej časti s 1–2 väčšími zubami. Nažky zo strán stlačené, 1,5–2,5 mm široké, hnedé.

Atriplex tatarica
Atriplex tatarica

Foto: 2006–09 (Slovensko, Trhovište).