Syn.: Buxbaumia aphylla var. viridis DC., Buxbaumia indusiata Brid.
České mená: šikoušek zelený (Kotlaba et al. 1995)
Slovenské mená: kyjanôčka zelená (Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Buxbaumiaceae Schwägrichen – šikouškovité / kyjanôčkovité
Rozšírenie: Holarktický druh s cirkumboreálnym rozšírením, s ťažiskom výskytu v oblastiach s kontinentálnou klímou, vyskytuje sa v Severnej Amerike, Ázii a Európe. Na Slovensku má druh ťažisko výskytu v horstvách v severnej časti Slovenska. V Česku je najviac známych lokalít zo severnej Moravy a Sliezska (z Jeseníkov a Beskýd), objavuje sa však i v Čechách.
Ekológia: Druh vyžaduje veľmi špecifické stanovištné podmienky, rastie na padnutých rozkladajúcich sa pňoch a kmeňoch prevažne ihličnatých drevín (hlavne smrek a jedľa), zriedkavejšie listnatých kmeňoch v rôznom štádiu rozkladu. Druh vyžaduje vyrovnanú humídnu klímu lesa so zatienenými a vlhkými miestami, najmä v blízkosti vodných tokov a na podmáčaných miestach v starých prirodzených porastoch. Optimum výskytu sa udáva v rozmedzí od 600 do 1100 m n. m. Výskyt druhu indikuje vysoký stupeň zachovalosti a prirodzenosti lesných porastov.
Opis: Krátkoveký dvojdomý mach, epixylický, nápadný svojou veľkou výtrusnicou rastúcou na červenej bradavičnatej stopke, výtrusnica je zelená, počas dozrievania postupne hnednúca, asymetrická. Kutikula výtrusnice sa v období zrelosti typicky šupinkovite odlupuje. Výtrusnice sa po vyprášení spór rozpadajú, pričom výnimočne pretrvávajú až do ďalšieho roka, čo je naproti tomu u stopiek bežný jav. Počet spór je v porovnaní s ostatnými machorastami obrovský, dosahuje počtu 4–5 miliónov. Gametofyt druhu je zredukovaný. Rastliny sú bežným spôsobom viditeľné až potom, ako sa začnú tvoriť na jeseň sporofyty, teda stopky nesúce už spomenuté nápadné zelené výtrusnice. Výtrusy v nich dozrievajú už koncom jari, prípadne začiatkom leta nasledujúceho roku.
Ohrozenie a ochrana: Buxbaumia viridis je druhom európskeho významu (Bernský dohovor, Habitats Directive), českým Červeným zoznamom (2005) je zaradený k ohrozeným druhom (EN) a chránený vyhláškou č. 166/2005 Sb. Na Slovensku je hodnotený ako zraniteľný (VU), zaradený do vyhlášky č. 24/2003. Zákonom chráneným druhom je i v Španielsku.
Poznámka: Bol pomenovaný na pamiatku J. C. Buxbauma, nemeckého botanika a lekára, ktorý objavil tento mach v roku 1712 pri ústí rieky Volgy.
Foto: V. Kunštárová a V. Kĺč, 8. 11. 2011, 22. 3. 2012 a 30. 8. 2012 (Slovensko / Poľsko, Pieniny, Kamienska tisina, Tri Koruny).