CERASTIUM DECALVANS Schloss. et Vuk. – rožec

Syn.: Cerastium albanicum (Bald.) Correns, Cerastium cernjavskii Georgiev, Cerastium lanigerum Clem., nom. illeg., Cerastium leontopodium (Stoj. et Stef.) T. Georgiev
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité

Cerastium decalvans

Rozšírenie: Hory Balkánskeho polostrova, kde rastie od Slovinska, Srbska a Starej Planiny v Bulharsku na juh do Grécka, kde sa vyskytuje i na niektorých ostrovoch v Egejskom mori.

Ekológia: Rastie v trávnatých spoločenstvách na kamenistých svahoch, v borovicových lesoch a na extenzívnych pastvinách. Na vápencoch, dolomitoch, serpentinitoch, prípadne iných bázických horninách. Zväčša vo výške 1000–2000(–2500) metrov.

Cerastium decalvans

Opis: Trváca, 7–40 cm vysoká bylina, aspoň v súkvetí a na okraji listov s dlhými, mäkkými chlpmi. Listy sú zvyčajne 3–5 mm široké, minimálne 3× dlhšie než široké, kopijovíté až elipsovito kopijovité, na vrchole špicaté, tenko plstnaté až páperisté alebo žľaznaté. Kvety vo vidlicovitom súkvetí, listene a kališné lístky kopijovité, špicaté, s blanitým okrajom, kališné lístky 6–8 mm dlhé, páperisté, často žľaznaté. Plodom je 7–9 mm dlhá, široko valcovitá tobolka, zuby vzpriamené, s ohrnutým okrajom. Semená 1–1,3 mm veľké, silno bradavičnaté.

Zámeny: Z pomedzi druhov s dlhými, mäkkými chlpmi je na Balkáne jediným, vzrastom podobným taxónom Cerastium grandiflorum Waldst. et Kit., ktorý má listy široké len do 1,5 mm.

Poznámka: Druh je veľmi variabilný, najmä v charaktere ochlpenia, bolo opísaných mnoho variet a foriem, rozlišuje sa 7 poddruhov: subsp. adamovicii (Velen.) Stoj. et Stef., subsp. dollineri (Beck) Gajic ex Greuter et Burdet, subsp. durmitoreum (Rohlena) Gajic, subsp. histrio (Correns ex Prain) Greuter et Burdet, subsp. macedonicum (Georgiev) Stoj. et Stef., subsp. orbelicum (Velen.) Stoj. et Stef., subsp. sylvaticum (K. Malý) Niketic.

Cerastium decalvans
Cerastium decalvans

Foto: 24. 6. 2010 (Albánsko, Prokletije, Maja e Veleçikut).