Syn.: Equisetum heleocharis Ehrh., Equisetum lacustre Opiz, Equisetum limosum L., Equisetum maximum Lam.
Čeľaď: Equisetaceae DC. – přesličkovité / prasličkovité
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym cikumpolárnym areálom. Súvislý areál v Európe siaha od Britských ostrovov cez celú západnú a strednú Európu, na sever celá Škandinávia a Island, na juh do alpskej oblasti, sever Talianska, Dinaridy a Južné Karpaty. Južnejšie vzácne na Pyrenejskom a Apeninskom polostrove a v severnom Grécku. Na východ európska časť Ruska, odkiaľ výskyt pokračuje západnou Sibírou, roztrúsene až po Ďaleký východ, Kamčatku a Japonsko, na sever až po pobrežie. Izolovaný výskyt je v oblasti Kaukazu. V Severnej Amerike výskyt zaberá celú severnú časť od Aljašky až po Newfoundland, na sever až po pobrežie Severného ľadového oceánu. V ČR aj SR sa vyskytuje hojne až roztrúsene, v horských oblastiach je častejší.
Ekológia: Vyskytuje sa v močiaroch, mŕtvych ramenách riek, pobrežných zónach stojatých vôd, na slatinných rašeliniskách, na mokrých lúkach, nezriedka aj v priekopách a popri lesných cestách. Často je to pionierska rastlina procesov zazemňovania jazier. Vyžaduje eutrofné, bahnité, mokré pôdy, vyhýba sa príliš vápenatým pôdam. Rastie od nížin do horského stupňa.
Opis: Trváca rastlina vysoká 20–150 cm. Podzemok oranžovočervený, lesklý, zasahuje do hĺbky až 2 m, nadzemné výhonky jednoročné, 4–8 mm v priemere, nerozkonárené alebo s nepravidelným praslenom krátkych, jednoduchých konárikov, byle s 6–30 slabo vyčnievajúcimi belavými rebrami, pošvy až 10 mm, pritlačené, dolné čierne, horné zelené, voľnejšie, lesklé, bez rebier, s 15–30 kopijovito šidlovitými, tmavohnedými, bielo obrúbenými zubmi, centrálna dutina 3/4–9/10 priemeru byle, bazálny článok konárikov kratší ako jeho lesklohnedá, zvonkovitá pošva, strobilus takmer guľatý, tupý, 1–2 cm dlhý.
Ohrozenie a ochrana: Vďaka vysokému počtu lokalít a schopnosti osídľovať novovzniknuté biotopy nepatrí medzi príliš ohrozené druhy, jednotlivé lokality môže ohrozovať zmena vodného režimu alebo priama likvidácia lokalít, napr. stavebnou činnosťou alebo zavážaním odpadmi a podobne. Praslička riečna nie je v ČR ani SR zaradená medzi chránené druhy rastlín.
Poznámka: V plytkých jazerách dokáže vytvárať – často spoločne s prasličkou močiarnou (Equisetum palustre) – homogénne porasty, kedy rastliny korenia v hĺbke aj niekoľko decimetrov.
Foto: 23. 6. 2006 (Slovensko, Nízke Tatry) a 27. 6. 2010 (Slovensko, Spišská Magura).