Syn.: Anastatica syriaca L., Myagrum syriacum (L.) Lam., Soria syriaca (L.) Desv.
Čeľaď: Brassicaceae Burnett – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Kontinenálne-východomediteránny druh, rastie v južnej časti strednej Európy, v juhovýchodnej Európe a východnej časti Stredomoria odkiaľ zasahuje do Strednej a severozápadnej Ázie. Ako adventívna rastlina v západnej a severnej Európe, v západnej časti USA a Austrálii.
Južným Slovenskom a juhovýchodnou Moravou prechádzala severozápadná hranica súvislého areálu, v oboch štátoch je považovaný za archeofyt.
Ekológia: Okraje polí, poľné cesty, rumoviská, obnažené dná. Vyžaduje otvorené miesta so zníženou konkurenciou, fakultatívny halofyt.
Opis: Jednoročná bylina pokrytá jednoduchými i dvoj- a trojramennými chlpmi. Stonka priama, 10–40 cm vysoká, od bázy rozkonárená, prízemné listy v ružici, celistvé, obrátene kopijovité, laločnaté až perovito zárezové, stopkaté. Byľové listy podlhovasté až obrátene kopijovité, sediace alebo krátko stopkaté. Súkvetím je riedky strapec, kvetné stopky hrubé, asi 1 mm dlhé, kališné lístky vajcovité, 0,8 mm dlhé, blanito lemované, pod vrcholom s ružovou škvrnou, korunné lupienky úzko kopijovité, 1–1,2 mm dlhé, biele. Plodom je nepukavá, dvojsemenná, kužeľovito vretenovitá šešuľka s výrazným zobáčikom. Semená elipsovité, svetlohnedé, asi 1,3 mm dlhé.
Ohrozenie a ochrana: V ČR je zaradený v kategórii vyhynutých druhov (A1), podobne aj v SR považovaný za nezvestný taxón (EX?). Viacero historických lokalít na Podunajskej nížine (napr. Tvrdošovce, Šurany, Komárno) sa nepodarilo overiť. Dôvod ústupu nie je celkom zrejmý, pravdepodobne ho spôsobila chemizácia poľnohospodárstva.
Foto: 20. 5. 2008 (Srbsko, Vojvodina, Titel, Titelski Breg).