OXALIS ENNEAPHYLLA Cav. – šťavel devítilistý / kyslička

Syn.: Oxalis enneaphylla var. pumila (d’Urv.) Hook., Oxalis pumila d’Urv.
České mená: šťavel devítilistý (Mareček 1999)
Čeľaď: Oxalidaceae Juss. – kysličkovité

Oxalis enneaphylla

Rozšírenie: Pochádza z Južnej Ameriky, rastie v Chile po 50°, v Argentíne po 39°, na Ohňovej zemi a na Falkladských ostrovoch.

Ekológia: Lúky, skalné štrbiny, od pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 2600 m. Obľubuje slnečné stanovištia, ale aj polotieň. Rastie na neutrálnych až kyslých pôdach.

Oxalis enneaphylla

Opis: Trváca bylina s tenkým, plazivým podzemkom. Vytvára nízke, do 15 cm vysoké vankúšovité porasty s priemerom do 30 cm. Listové stopky sú 2–4 cm dlhé, tenké, holé alebo jemne chlpaté. Listy sú dlaňovito zložené, 4–20početné, o priemere 1,5–3 cm; lístky sú obráteno kopijovité až obráteno vajcovité, často s hlbokým zárezom na vrchole, 4–13 mm dlhé a 2–14 mm široké. Kvety sú jednotlivé, obojpohlavné, pravidelné, 5početné, o priemere 2–4 cm, na tenkých, bledo červených, holých až riedko chlpatých, až 25 cm dlhých stopkách; kališné lupienky sú vajcovité až podlhovasté, 6–12 mm dlhé, svetlo zelené alebo ružové, blanito lemované, niekedy s výrazným zubatým vykrojením na vrchole; korunné lupienky sú obráteno vajcovité, 1,4–2,5 cm dlhé, biele alebo fialové, často s tmavšou (žltou) skvrnkou na báze, na konci tupé lebo vykrojené, s rovnobežnou jemnou žilnatinou, zbiehajúcou sa na báze. Kvety majú jemnú, mandľovú vôňu.

Využitie: Kvety aj listy sú jedlé, značne kyslé. Vysádza sa aj v európskych záhradách a parkoch, stretávame sa tu predovšetkým s kultúrnymi odrodami.

Poznámka: Druhové meno enneaphylla pochádza z gréckeho εννεα (ennea), „deväť“ a φυλλον (phyllon), „list“.

Oxalis enneaphylla
Oxalis enneaphylla
Oxalis enneaphylla
Oxalis enneaphylla
Oxalis enneaphylla
Oxalis enneaphylla

Foto: v novembri 2014 (Falklandy).