Trať č. 091 (směr Kralupy nad Vltavou) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 120 (směr Hostivice, Kladno), takzvaná Buštěhradská dráha, zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 122 (směr Hostivice, Rudná u Prahy) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 171 (směr Beroun) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 173 (směr Rudná u Prahy, Beroun), zvaná též Pražsko-duchcovská dráha, zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 210 (směr Vrané nad Vltavou) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Trať č. 221 (směr Benešov u Prahy) zahrnuje na území hlavního města Prahy tyto stanice:

Trať č. 231 (směr Lysá nad Labem) zahrnuje na území hlavního města Prahy tyto stanice:

Výskyt drevín v koľajiskách a okolí železničných tratí nesúvisí priamo s prepravou ľudí a tovarov, ale s výsadbami na priľahlých priestranstvách. Do koľajiska sa potom dostávajú hlavne prenosom plodov a semien vetrom (anemochória) alebo prostredníctvom živočíchov, hlavne vtákov, ktorým slúžia ako potrava (endozoochória).

Nepôvodné druhy rastlín sa v novom prostredí správajú rozdielne. Niektoré prežijú na novej lokalite iba pár mesiacov alebo rokov (anglicky sa označujú casual aliens – dočasne zavlečené nepôvodné druhy), iné sa uchytia, za určité obdobie sa novým podmienkam prispôsobia a začnú sa šíriť.

Pri prieskume pražských železničných staníc sme zaznamenali aj desať inváznych druhov rastlín, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy. Štyri patria medzi invázne archeofyty (Bryonia alba, Conium maculatum, Melilotus officinalis a Tanacetum vulgare) a šesť medzi invázne neofyty (Ailanthus altissima, Ambrosia artemisiifolia, Mahonia aquifolium, Rhus typhina, Robinia pseudacacia a Symphoricarpos albus).
Pravdepodobne najviac škodlivým druhom je ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) – dokáže spôsobovať alergie aj bez priameho kontaktu s rastlinami (druh bol nájdený na staniciach Praha-Bubny, Holešovice, Libeň, Vršovice). Ostatné druhy spôsobujú problémy iba pri kontakte s nimi či až po požití niektorej ich časti. Pozrime sa na ich jedovaté účinky (ale aj liečivé účinky alebo iné využitie) podrobnejšie.

Recentná flóra akejkoľvek geografickej oblasti zahŕňa ako druhy pôvodné (autochtónne), tak aj druhy nepôvodné (allochtónne). Nepôvodné druhy rastlín sa začali šíriť hlavne po neolitickej revolúcii (t. j. v mladšej dobe kamennej), ktorá znamenala zásadnú zmenu spôsobu života pravekých ľudí – z lovca a zberača sa postupne stal pestovateľ a chovateľ a vzniklo poľnohospodárstvo / zemědělství. Väčšina pestovaných rastlín (i domácich zvierat) však nemá pôvod v Európe a dostali sa sem výmenou tovarov a tiež migráciou obyvateľstva, predovšetkým z Ázie. Ruka v ruke so semenami pestovaných rastlín (tiež označovaných ako kultúrne rastliny) sa do nových oblastí šírili i ďalšie druhy, ktoré človek priamo nevyužíval. Práve naopak, často to boli nepríjemné a, vzhľadom na vtedajšie technológie, ťažko zničiteľné buriny / plevele (napr. kúkoľ poľný, černuška roľná, mätonoh mámivý). Tie, ktoré sa k nám dostali asi do roku 1500 (resp. do objavenia Ameriky v roku 1492), označujeme ako archeofyty, ostatné sú neofyty.

Okrasné rastliny ľudia pestovali od praveku. Spočiatku to boli len domáce druhy, ale človek je tvor nespokojný, vždy pozerá k susedovi za plot – a tak začal prinášať dekoratívne rastliny aj zo vzdialených oblastí či dokonca z iných kontinentov.

Návštevníkom webu BOTANY.cz sme už predstavili výsledky mapovania inváznych druhov na staniciach Hlavného mesta Praha. Len pripomeniem, že počas prieskumu v rokoch 2008 a 2009 sme tu celkovo zistili 57 inváznych taxónov (11 % všetkých zistených taxónov), z toho 16 inváznych archeofytov (3 % všetkých zaznamenaných taxónov) a 41 inváznych neofytov (8 % všetkých zistených taxónov). Pozrime sa teraz na pôvod týchto rastlín.

Úžitkové rastliny (označované tiež ako kultúrne rastliny) sú druhy, ktoré človek masovo pestuje pre svoju obživu či obživu hospodárskych zvierat a tiež ako surovinu pre niektoré druhy priemyslu (tabakový priemysel, cukrovarníctvo atď.). Počas ich prevozu po železnici sa plody a semená dostávajú do koľajísk, kde často na ďalší rok vyklíčia. Pri mapovaní železničných staníc hlavného mesta sme zaznamenali 12 takýchto taxónov (2,3 %), z toho najviac bolo obilnín a pseudo-obilnín (6 druhov, teda 50 % zistených úžitkových druhov), druhou najpočetnejšou skupinou boli zeleniny a ovocie (4 druhy, teda 34 %) a po jednom druhu boli zastúpené koreniny (8 %) a olejniny (8 %).