Syn.: Salicornia europaea auct. fl. morav. non L., Salicornia ramosissima auct. eur. orient., non J. Woods
Čeľaď: Amaranthaceae – laskavcovité / láskavcovité
Rozšírenie: Areál druhu siaha od južnej Moravy, Rakúska, Maďarska, Rumunska a štátov bývalej Juhoslávie (Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora) po Bulharsko a južnú časť Ukrajiny a Ruska. V Českej republike rástol na viacerých lokalitách na juhovýchodnej Morave pri Mikulove, Drnholci, Hustopečích a Čejči.
Ekológia: Obligátny halofyt, rastie na pôdach s vysokým obsahom solí, zvyčajne na brehoch a dnách periodických slaných jazier a v terénnych depresiách na slaniskách. Často vytvára súvislé porasty.
Opis: Jednoročná sukulentná bylina s bohatým koreňovým systémom. Stonky článkované, 5–30 cm vysoké, priame, rozkonárené, spodné konáriky rovnovážne odstávajúce až vystúpavé. Listy sú viditeľné iba ako asi 1 mm široký objímavý lem na hornom konci článkov. Kvety obojpohlavné, drobné, sústredené do vrcholových paklasov, okvetie zrastené, dužinaté, s 1–2 tyčinkami a dvomi perovitými bliznami. Plodom je kožovitá nažka s 1–1,7 mm dlhým, svetlohnedým semenom.
Ohrozenie a ochrana: V ČR vyhynul v dôsledku zmien biotopu (odsoľovanie), posledný hodnoverný údaj o výskyte je z r. 1976 (A1). V Poľsku patrí medzi chránené rastliny, je v červených zoznamoch Maďarska, Rakúska a Srbska.
Poznámka: Taxonomicky komplikovaný a variabilný rod Salicornia zahŕňa asi 10–40 druhov rozšírených prevažne v Severnej Amerike, severnej Afrike a Eurázii. Niektoré druhy sú v južnej Európe využívané aj ako zelenina a zo semien sa dá získať jedlý olej.
Trváce polokríky a kríky sa v súčasnosti oddeľujú do samostatných rodov Arthrocnemum (napr. A. macrostachyum) a Sarcocornia (napr. S. fruticosa).
Foto 29. 9. 2009 (Pavol Eliáš: Rakúsko, Illmitz, Kirchsee) a 13. 8. 2009 (Daniel Dítě: Srbsko, Slano Kopovo).