Syn.: Rhamnus tripartita Ucria, Rhus tripartita (Ucria) Grande
Čeľaď: Anacardiaceae Lindl. – ledvinovníkovité
Rozšírenie: Drevina schopná prežiť ako jedna z posledných vo veľmi suchých oblastiach. Vyskytuje sa v saharskej a sahelskej oblasti v Nigeri a Mali, potom v podobných biotopoch v Mauritánii, Západnej Sahare, Maroku, Alžírsku, Tunisku, Líbyi, Egypte, Sudáne, Izraeli, Palestíne, Jordánsku, Sýrii a zasahuje i do Saudskej Arábie. V Európe sa vyskytuje na Sicílii.
Ekológia: Vyskytuje sa na rovinách ako aj skalnatých miestach aridných horských oblastí, na rôznych kamenistých substrátoch. Kvitne v období od septembra do mája, najmä v závislosti od zrážok.
Opis: Zvyčajne ostnitý ker, prípadne malý strom vysoký do 5 m, v mladosti s hnedou, neskôr tmavosivou borkou. Listy lysé, stopkaté, trojdielne, segmenty úzko až široko obrátene vajcovité, na okraji zubaté. Kvety sú drobné, žltozelené, obojpohlavné, päťpočetné, usporiadané v metlinovitých súkvetiach. Plodom sú lysé, v zrelosti červené kôstkovice.
Využitie: Keďže ide o jednu z mála drevín, ktorá je schopná rásť v púštnych podmienkach, má rôzne využitie. Má kvalitné a pevné drevo využivané na výrobu lyžičiek, rukovätí a niektorých častí sediel (francúzske meno, zodpovedajúce tvrdosti dreva a zrejme odvodené z niektorého severoafrického názvu, znie ebène). Kyslé plody a listy sa žujú na osvieženie a uhasenie pocitu smädu. Kôra z koreňov farbí do červena a využívala sa na farbenie kože a textílií. Rozdrvená kôra a listy zase pomáhajú liečiť vredy.
Foto: 26. 3. 2012 (Maroko, Vysoký Atlas, kaňon pri obci Tamgalt).