Syn.: Viola austriaca A. Kern. et Jos. Kern, Viola beraudii Boreau, Viola cyanea Čelak., Viola odorata subsp. cyanea (Čelak.) Nyman, Viola odorata subsp. suavis (M. Bieb.) Nyman, Viola pontica W. Becker, Viola sepincola Jord., Viola wolfiana W. Becker
Čeľaď: Violaceae Batsch – violkovité / fialkovité
Viola suavis
Rozšírenie: Ako pôvodný druh rastie v južnej Európe s výnimkou Grécka a juhu Talianska. Severná hranica súčasného druhotného výskytu prebieha juhom Nórska, severom Polska a stredom Ukrajiny. Na Slovensku ako nepôvodný druh rastie v teplejších oblastiach, občas aj ako pestovaná rastlina. V Čechách je najčastejší výskyt zaznamenaný v okolí Prahy, na Morave v okolí Brna, Znojma, Mikulova a na území Pavlovských kopcov.
Ekológia: Rastie na okrajoch lesov, v krovinách, parkoch, okrasných záhradách a sadoch, na humóznych, výživných, vlhkých pôdach s neutrálnou reakciou.
Viola suavis
Opis: Trváca bylina s vyvinutými poplazmi a šikmým alebo horizontálnym, nerozkonáreným podzemkom. Byľ nevyvinutá, kvety a listy vyrastajú priamo z podzemku v ružici. Listová stopka pri prvých jarných listoch holá, pri neskôr vyvinutých listoch krátko naspäť odstávajúco chlpatá. Čepeľ trojuholníkovito vajcovitá, okrúhlasto vajcovitá až priečne elipsovitá, na báze hlboko srdcovitá, na okraji vrúbkovane pílkovitá, na vrchole tupá, na žilkách a na ploche roztrúsene chlpatá alebo holá, na líci často lesklá. Vonkajšie prílistky vajcovité až kopijovité, 1,5–7-krát dlhšie ako široké, dlho brvito zúbkaté. Stopky kvetov kratšie ako listy, s úzko trojuholníkovitými listencami v dolnej tretine. Kvety voňavé, kališné lístky vajcovito kopijovité až kopijovité, tupo končisté, lysé, priliehajúce ku kvetnej stopke. Korunné lupene obrátene vajcovité, až obrátene kopijovité, vykrojené, modré až modro fialové, na báze s výraznou bielou škvrnou, ale i biele. Ostroha rovná, tupá, rovnako sfarbená ako lupienky alebo bledšia. Kvitne od marca do mája.
Ohrozenie a ochrana: V súčasnosti je druh na Slovensku zaradený do kategórie ohrozených druhov (EN). Po revízii rozšírenia je pravdepodobnosť preradenia do nižšej kategórie ohrozenia.
Poznámka: Veľmi premenlivý druh s rozdielmi v odení orgánov, zúbkatosti prílistkov, umiestnení listencov a vo farbe kvetu. Odlišnosti v sfarbení korunných lupienkov sú reprezentované výskytom modrokvetých a bielokvetých populácií. Rozdiely sú charakteristické aj pre geograficky rôzne miesta výskytu. V strednej Európe majú jedince s bielymi korunnými lupienkami a fialovou, ojedinele bielou ostrohou, na rozdiel od modrokvetého morfotypu, prílistky s dlhšími brvami a nižšie položené listence (Pavol Mereďa jun.: „biele korunne lupienky, fialkasta ostroha, privesky K listkov pritlacene ku kvetnej stopke“). Porovnaním bielokvetých populácií z Pyrenejského polostrova so stredoeurópskymi bielokvetými jedincami boli zistené genetické aj morfologické rozdiely.
Viola suavis
Viola suavis
Foto: 2. 4. 2009 (Slovensko, Levice-Géňa).

Odporúčaná literatúra: P. Mereďa Jr., I. Hodálová, P. Mártonfi, J. Kučera, and J. Lihová: Intraspecific Variation in Viola suavis in Europe: Parallel Evolution of White-flowered Morphotypes. Annals of Botany, September 1, 2008; 102(3): 443–62.