Syn.: Hygrophorus coccineocrenatus P.D. Orton, Pseudohygrocybe coccineocrenata (P. D. Orton) Kovalenko
Čeľaď: Hygrophoraceae Lotsy – šťavnatkovité / šťavnačkovité
Rozšírenie: Európa, Ázia, Severná Amerika, hlavne v oblasti mierneho pásma.
Ekológia: Druh vyhľadáva predovšetkým rašeliniská, prameniská a podmáčané lúky.
Opis: Klobúk je žltooranžový, oranžový, hnedooranžový až tmavočervený, v strede tmavší. Má priemer 5–20 mm, v mladosti je polguľovitý, neskôr rozprestretý s preliačeným stredom, suchý, s výraznými šupinkami, ktoré sú tmavšie (niekedy tmavohnedé až čierne) ako pokožka klobúka. Lupene sú belavé až žltkasté, zbiehavé, riedke. Hlúbik s rozmermi 15–60 × 2–5 mm je suchý podobnej farby ako klobúk. Dužina nemá výraznú chuť ani vôňu. Rastie od júla do septembra.
Zámeny: Podobná lúčnica kuriatkovitá (Hygrocybe cantharellus) má menej šupinkatý klobúk a nerastie v zamokrených biotopoch.
Ohrozenie a ochrana: Červený seznam hub ČR zaradzuje lúčnicu zrnitú k ohrozeným druhom (EN). Dôvodom úbytku jej lokalít je hlavne intenzifikácia poľnohospodárstva a s ňou spojené odvodňovanie a rekultivácia jej biotopov.
Využitie: Je to nejedlá huba, nemá praktické využitie.
Foto: 9. 9. 2008 a 10. 8. 2009 (Čadca, rašelinisko u Sihelníka).