Syn.: Mnium triquetrum Richter
České mená: meeska (Opiz 1852), poparka třířadá (Kotlaba 1995)
Slovenské mená: bakuľka trojrohá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Meesiaceae Schimp. – lopatkovité / bakuľkovité
Rozšírenie: Bipolárny druh, na severnej pologuli s cirkumpolárnym rozšírením, vyskytuje sa v celej severnej Eurázii, Severnej Amerike a v Grónsku. V Európe má ťažisko výskytu v Škandinávii, kde patrí medzi hojne rozšírené druhy. Južnejšie relatívne hojne v alpskej oblasti, inde v Európe veľmi vzácne, je považovaný za glaciálny relikt. Na juh výskyt zasahuje do Španielska, na Balkán, Kaukaz, v Ázii do severnej Číny a Indie. Na južnej pologuli sa vyskytuje v Austrálii a na Novej Guinei.
V Českej republike mal druh historicky najviac lokalít na Českomoravskej vrchovine, ďalej je známy výskyt z Českolipska, okolia Novej Paky, Vrchlabí, Svitav, Šumperka a v Beskydoch. V súčasnosti na hranici vyhynutia, prežíva na niekoľkých posledných lokalitách. Na Slovensku historicky známy zo severnej časti územia, najmä z Oravy a podhoria Západných a Vysokých Tatier, kde sa v súčasnosti vyskytuje na menej ako 15 lokalitách, z ktorých väčšina bola nájdená iba v ostatných 5–10-tich rokoch.
Ekológia: Bakuľka trojrohá je druh živých slatinných rašelinísk s vysokou a stabilnou hladinou podzemnej vody. Najčastejšie výskyty u nás sú známe zo spoločenstiev zväzov Caricion davallianae a Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, príliš kyslým rašeliniskám sa vyhýba. Často obsadzuje brehy šlenkov a jazierok v centrálnych častiach rašelinísk. Na väčšine lokalít sa udržujú veľmi slabé, málopočetné populácie, netvorí súvislejšie porasty a jednotlivé pabyľky sú len vtrúsené medzi ostatnými druhmi machov (napr. Drepanocladus cossonii, Campylium stellatum), a preto ľahko unikajú pozornosti.
Opis: Vytvára až 10 cm vysoké vankúše (v podmienkach strednej Európy iba veľmi vzácne). Palístky na pabyľkách sú zreteľne trojradé (odtiaľ názov), 1,5 mm široké a do 3,5 mm dlhé, perichetiálne palístky 1,2 mm široké a dlhé do 6 mm, mierne ohnuté. Rebro končí v špičke lístka alebo pred ňou, zaberá 1/5 až 1/8 bázy, čepeľné bunky sú hladké, väčšinou obdĺžnikové, hore menšie a hrubostenné, na báze predĺžené a bezfarebné, okraj ostro pílkovitý, pabyľka v priereze trojboká, v pazuchách palístkov sú fialové chlpy. Rastliny sú dvojdomé.
Ohrozenie a ochrana: V súčasnosti je bakuľka trojrohá značne ohrozený druh. Väčšina lokalít v celej strednej Európe zanikla rozsiahlymi melioračnými úpravami, ťažbou rašeliny, zalesňovaním a postupujúcou eutrofizáciou krajiny. Ostávajúce lokality silne ohrozuje sekundárna sukcesia. Navyše väčšina populácií je veľmi málopočetných a druh na známych lokalitách väčšinou postupne vymiera. V Čechách aj na Slovensku je zaradený medzi zákonom chránené (§) a zároveň kriticky ohrozené druhy.
Poznámka: Glaciálny relikt patriaci medzi silne ustupujúce machorasty celej strednej Európy.
Foto: 2. 10. 2004 (Slovensko, Podtatranská brázda) a 20. 6. 2006 (Spišské kotliny).