České mená: myrta obecná (Mareček 1997)
Čeľaď: Myrtaceae Juss. – myrtovité
Rozšírenie: Mediteránny druh, pôvodný areál od Španielska cez juh Francúzska, Taliansko, štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko a Grécko. Zaberá tiež niektoré ostrovy (Korzika, Sardínia, Sicília a iné). Zavlečená do Makaronézie.
Ekológia: Vyskytuje sa na výslnných, skalnatých svahoch, pasienkoch, lesných okrajoch, je súčasťou krovitých formácií stredomorskej vegetácie. Kvitne v júli až auguste.
Opis: Husto rozkonárený ker vysoký 1–5 m. Konáriky za mlada žliazkato páperisté. Listy neopadavé, protistojné, jednoduché, vajcovito kopijovité, 2–3(–5) cm dlhé a asi 1 cm široké, celistvokrajové, končisté, kožovité, bodkované, pri rozotretí voňavé. Kvety jednotlivé, pazušné, veľké (až 3 cm v priemere), biele, na dlhej, tenkej stopke s 2 malými, opadavými listencami, lupienky okrúhlo vajcovité. Plod je takmer guľatá, 7–10 × 6–8 mm veľká, čiernomodrá bobuľa.
Využitie: Oddávna obľúbená, posvätná a pestovaná rastlina, súčasť živých plotov, výsadby v mestách a podobne. V gréckej mytológii bola myrta zasvätená bohyni Afrodite a Demeter. Bola symbolom lásky a nesmrteľnosti. Posvätnou rastlinou bola aj v židovskej kultúre a kresťania ju spájajú s Pannou Máriou. Okrem iného je zaužívanou ozdobou svadobných kytíc v celej Európe, symbol panenskej nevinnosti. Je aj liečivou rastlinou.
Foto: 18. 7. 2010 (Daniel Dítě: Chorvátsko, ostrov Rab) a 27. 9. 2011 (Naďa Gutzerová: Chorvátsko, Blato).