Syn.: Acanthium onopordon Gueldenst., Carduus acanthium (L.) Baill.
České mená: akant (Hájek 1562), akanth (Huber 1596), ostropes obecný (Presl 1819), trubil obecný, ostropes, osloprd, trubilí (Presl 1846), ostropes obecný (Opiz 1852, Sloboda 1852), trubil, ostropes (Čelakovský 1879), ostropes trubil (Polívka 1912, Dostál 1950, Kubát 2002)
Slovenské mená: volčec obecný, osloprd, okrchky, trubil, stropes (Reuss 1853), ostropes (Novacký 1936), ostropes obyčajný (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité
Rozšírenie: Pôvodný pravdepodobne v Arménsku a Turkmenistane. V Európe sa vyskytuje až v južnej Škandinávii a Anglicku, južné a stredné Rusko, Stredná Ázia. Druhotne v Severnej Amerike i na juhu Južnej Ameriky, na Novom Zélande a v Austrálii. U nás teplejšie oblasti.
Ekológia: Vyskytuje sa zvyčajne v blízkosti ľudských sídel, na násypoch, okrajoch polí, navážkach a skládkach. Obsadzuje xerotermné až mezofilné stanovištia.
Opis: Byliny vysoké až 2 m, najmä v mladosti husto plstnaté, neskôr lysé. Stonka vzpriamená, zvyčajne bohato rozkonárená, široko ostnato krídlatá. Listy prízemnej listovej ružice a dolné stonkové listy až 50 cm dlhé, krátko stopkaté, podlhovasté až eliptické, nerovnako laločnaté, s trojbokými ostnito zubatými úkrojkami. Horné listy sediace. Úbory guľaté, 20–70 mm v priemere, jednotlivo, niekedy po 2–3 na konci konárikov. Zákrovné listene podlhovasto kopijovité, postupne sa zužujúce do ostňa, z vonkajšej strany jemne chlpaté, z vonkajšej lysé. Rúrkové kvety ružové. Nažky do 5,5 mm dlhé, mierne sploštené, priečne vráskavé, svetlo hnedé.
Využitie: Olej zo semien sa používa na svietenie i varenie. V starej medicíne sa používal proti kŕčom.
Poznámka: Pôvodne bol pestovaný ako okrasná rastlina, neskôr sa začal šíriť do krajiny, dnes často ako invazívny druh.
Foto Peter Mižík, 8. 6. 2006 (Slovensko, Drahňov); Ladislav Hoskovec, 15. 6. 2017 (Česko, Lipany).