Syn.: Bennettia alpina (L.) Gray, Cirsium alpinum (L.) All., Cnicus alpinus (L.) Loisel., Heterotrichum alpinum (L.) Link, Serratula alpina L., Staehelina alpina (L.) Schrank, Theodorea alpina (L.) Kuntze
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité
Rozšírenie: Euroázijský druh. V Európe na severe rastie na Britských ostrovoch a v Škandinávii, ďalej v pohoriach od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty až po balkánske pohoria.
V Českej republike nerastie. Na Slovensku roztrúsene v Západných, Vysokých, Belianskych a Nízkych Tatrách. V Karpatoch vzácny druh s výskytom v izolovaných malých arelách.
Ekológia: Vyskytuje sa na kamenistých holiach a sutinách od subalpínskeho do alpínskeho stupňa, v žulových Tatrách prevažne na mylonitoch. Na severe areálu – v Škandinávii – sa vyskytuje aj v brezových lesíkoch na hornej hranici lesa, na rašeliniskách a vysokohorských prameniskách. Kvitne od júla do septembra.
Opis: Trváca rastlina vysoká od 5 do 40 cm. Byľ priama, jednoduchá, riedko olistená. Prízemné listy krídlato stopkaté, vajcovité až kopijovité, celistvookrajové alebo oddialene zubaté, dlho končisté, horné sediace, kopijovité až čiarkovité, na líci holé, na rube sivo plstnaté. Úbory v hustom vrcholovom chocholíku, krátko stopkaté. Kvety belasofialové. Plod je 4 mm dlhá nažka.
Ohrozenie a ochrana: Rastlina nie je priamo ohrozená ľudskými aktivitami. Tak ako v prípade ďalších vysokohorských rastlín aj pabodliak alpínsky potencionálne ohrozuje turistika. Územná ochrana je zabezpečená v národných parkoch a vo väčšine prípadov zároveň aj v prírodných rezerváciách. Je zaradený medzi zákonom chránené, potencionálne ohrozené druhy (NT).
Poznámka: Z nášho územia je udávaný v dvoch poddruhoch, okrem nominátneho poddruhu Saussurea alpina subsp. alpina je to ešte poddruh S. a. subsp. macrophylla.
Foto: 24. 8. 2005 a 28. 7. 2006 (Slovensko, Vysoké Tatry).