Syn.: Asyneuma kellerianum Stef., Asyneuma parviflorum Turrill, Asyneuma psaridis (Halácsy) Bornm., Asyneuma tenuifolium (A. DC.) Bornm., Campanula limonifolia L., Phyteuma limonifolium (L.) Sm., Phyteuma tenuifolium (A. DC.) Bornm., Podanthum limonifolium (L.) Boiss., Podanthum psaridis Halácsy, Podanthum tenuifolium (A. DC.) Boiss., Trochodon spicatus P. Candargy
České mená: klasovec (Dostál 1950, Dostál 1989)
Slovenské mená: klasovec (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Campanulaceae – zvonkovité / zvončekovité
Rozšírenie: Južné Taliansko, Balkánsky polostrov na sever po južné Chorvátsko, južné Srbsko a Bulharsko a taktiež západná a južná Anatólia.
Ekológia: Rastie v rozmanitých typoch suchších a horských trávnikov, v krovinách, svetlých lesoch a na skalnatých svahoch. Prevažne na vápencoch, ale nevyhýba sa ani iným geologickým substrátom. Od nížin po horské polohy, v Grécku do 2650 m. Kvitne v júni až auguste.
Opis: Trváca bylina s hrubým koreňom. Stonky jednotlivé alebo málopočetné, zvyčajne priame, do 10–50(–100) cm vysoké. Spodné listy v ružici, stopka kratšia alebo podobne dlhá ako čepeľ, čepeľ 2–5(–8) × 0,5–1,5(–2,7) cm veľká, elipsovitá, obrátene kopijovitá až čiarkovito kopijovitá, zubatá až celistvookrajová, často zvlnená. Stonkové listy málopočetné, prechádzajúce v listene. Súkvetie klasovité, prerušované, vzácne riedko vetvené. Kvety vo zväzočkoch po 1–4, stopky 0,5–2 mm dlhé. Kališné zuby 1–3 mm dlhé, korunné cípy 5–10 mm dlhé. Plodom je lysá, elipsovito valcovitá tobolka dlhá 3–9 mm.
Poznámka: Druh je ekotypovo variabilný, pestovanie v kultúre však ukázalo, že rastliny z nižších a vyšších polôh sa nelíšia. Rastliny vyšších polôh zachytené aj na našich fotkách sú nižšie, so širšími a často zvlnenými listami. Okrem nominátneho poddruhu je z Turecka známy poddruh subsp. pestalozzae.
Foto: 27. 6. 2013 (Albánsko, Nemërçkë).