Syn.: Agaricus puniceus Fr., Godfrinia acutopunicea (R. Haller Aar. et F. H. Møller) Herink, Godfrinia punicea (Fr.) Herink, Hygrocybe acutopunicea R. Haller Aar. et F. H. Møller, Hygrophorus puniceus (Fr.) Fr., Pseudohygrocybe punicea (Fr.) Kovalenko
Čeľaď: Hygrophoraceae Lotsy – šťavnatkovité / šťavnačkovité
Rozšírenie: Európa, Ázia, Severná Amerika, najmä podhorské a horské oblasti mierneho pásma.
Ekológia: Druh obľubuje prirodzené, nehnojené, hlavne spásané alebo kosené lúky, pasienky a okraje lesov, často s inými druhmi rodu Hygrocybe.
Opis: Klobúk má priemer 50–120 mm, je najprv zvoncovitý, neskôr zaoblene klenutý až široko polguľovitý, lepkavo slizký, dosť mäsitý. Pokožka klobúka je tmavočervenej až hnedastočervenej farby, často so žltým okrajom, v starobe bledne do žltohneda. Lupene sú škoricovožlté až hnedastočervené so žltkastým ostrím, hrubé, krehké, úzko pripojené, alebo voľné. Hlúbik je vysoký 30–150 mm s priemerom 5–13 mm, žltý, oranžovožltý, alebo oranžovočervený, na báze belavý, výrazne vláknitý, suchý, v mladosti plný, neskôr dutý. Dužina je biela, neskôr žltooranžová, šťavnatá, bez výraznej vône a chuti. Druh patrí medzi najväčšie lúčnice. Rastie od augusta do novembra.
Zámeny: Od iných lúčnic sa odlišuje nečernejúcou dužinou, mohutnou plodnicou a hlavne suchým a vláknitým hlúbikom.
Ohrozenie a ochrana: Červený seznam hub ČR zaradzuje lúčnicu granátovočervenú ku ohrozeným druhom (EN). Medzi hlavné faktory úbytku lokalít tohto druhu patrí ukončenie tradičného hospodárstva (kosenie, pasenie) a nadmerné hnojenie.
Využitie: Je to jedlá huba, ale dosť zriedkavá, takže nemá praktické využitie.
Foto: 8. 11. 2008 a 21. 10. 2009 (Vysoká nad Kysucou a Čadca).