Syn.: Cyclachaena xanthiifolia (Nutt.) Fresen., Eurosyne xanthiifolia (Nutt.) A. Gray
České mená: pouva (Těšitel 1927), pouva řepňolistá (Kubát 2002)
Slovenské mená: iva voškovníkovitá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité
Rozšírenie: Pochádza z kontinentálnych oblastí strednej a západnej Severnej Ameriky, kde pôvodne rástla na prériách a alúviách vodných tokov a neskôr aj ako burina na poliach. Do Európy sa dostala spolu s poľnohospodárskymi komoditami (vzácne aj so železnou rudou), ale aj ako rastlina pestovaná v botanických záhradách (prvé splanenie bolo zaznamenané už v r. 1858 práve z kultúry pestovanej v botanickej záhrade v nemeckom meste Postdam), dnes sa vyskytuje od Belgicka a Holandska po Ukrajinu, južné Rusko a Moldavsko, prechodne splanieva aj v severnej Európe (Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Veľká Británia). Zavlečená bola aj na Kaukaz, Ďaleký východ a do Austrálie.
V Česku bola prvý krát nájdená v roku 1947 (Praha), v súčasnosti rastie roztratene v stredných a južných Čechách a na južnej a strednej Morave. Na Slovensku bola nájdená až v roku 1948 (Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké), v súčasnosti hojne rozšírená hlavne na Podunajskej a Východoslovenskej nížine a Ipeľsko-rimavskej brázde.
Ekológia: Rastie na živinami dobre zásobených pôdach v nížinách a pahorkatinách ako burina na poliach, železničných staniciach, prekladiskách a rumoviskách. Kvitne od júla do októbra.
Opis: Jednoročná jednodomá a sivozelená rastlina vysoká 0,2–3,5 m, byle priame, jednoduché alebo rozkonárené, listy dlho stopkaté, široko vajcovité až srdcovité, na okraji hrubo a nepravidelne zúbkaté, na líci drsné, na rube sivasté, súkvetím sú drobné úbory v priemere asi 2–4 m veľké, zoskupené do klasov alebo metlín, zákrov tvorený 10 obrátene vajcovitými listeňmi, jazykovité kvety samičie s korunou 2,5 mm dlhou, rúrkovité kvety obojpohlavné s korunou iba 0,5 mm dlhou, nažky tmavohnedé, asi 3 mm dlhé, ostníkato bradavičnaté.
Poznámka: V minulosti bola pokusne pestovaná ako olejnina a krmovina, u citlivých ľudí môže kontakt s listami spôsobovať zápaly kože, je to tiež známy peľový alergén, v Severnej Amerike spôsobuje tzv. sennú horúčku (hay fever).
Foto: júl 2006 (Slovensko, Nitra).