Syn.: Clavaria pulchella Boud., Clavaria bizzozeriana Sacc., Clavaria cavarae Sacc. et Trotter, Clavaria conchyliata T. C. Allen, Clavulinopsis bizzozeriana (Sacc.) Jülich, Clavulinopsis pulchella (Boud.) Jülich, Ramariopsis bizzozeriana (Sacc.) Schild
Čeľaď: Clavariaceae Chevall. – kyjankovité / kyjačikovité
Rozšírenie: Európa, Ázia, Severná Amerika, Nový Zéland.
Ekológia: Rastie vzácne na nehnojených, občasne kosených, alebo spásaných lúkach a pasienkoch, zriedkavo aj v listnatých lesoch a krovinách. Často ju nájdeme na nezapojených plôškach s holou hlinou medzi bylinami, ale aj v hustej tráve, v machu, či pod lístím. Vyskytuje sa od augusta do novembra.
Opis: Plodnica je vysoká 2–3(–6) cm, mnohonásobne, bohato rozvetvená. Hlúbik je vysoký 1,5–2 cm, svetlo fialový až hnedastý, na báze bledší. Vetvičky sú široké asi 1 mm, bledofialové, modrofialové až tmavofialové. Vrcholy vetvičiek sú náhle ukončené, zaoblené. Výtrusy sú široko elipsovité, ostnité, rozmery 3,5–4,0 × 2,8–3,1 µm. Ostne sú veľké 0,3 µm. Dužina veľmi krehká, fialová, bez vône a chuti.
Zámeny: Makroskopicky podobné, fialovo sfarbené druhy, sú konárovka ametystová (Clavulina amethystina) a veľmi vzácny kyjačik Zollingerov (Clavaria zollingeri). Ich plodnice sú však väčšie a statnejšie.
Ohrozenie a ochrana: Červený seznam hub ČR zaradzuje pastrapačku fialovú ku kriticky ohrozeným druhom (CR). Príčinou jej vzácnosti je najmä úbytok vhodných biotopov. Na vhodných miestach sa vyskytuje často masovo.
Využitie: Je to nejedlá huba, nemá praktické využitie.
Foto: 25. 10. 2008 (Slovensko, Banka), 11. 10. 2010 (Chtelnica) a 12. 10. 2010 (Banská Bystrica – Jakub).