Syn.: Eufragia latifolia var. flaviflora Boiss., Parentucellia flaviflora (Boiss.) Nevski, Bellardia latifolia subsp. flaviflora (Boiss.) Raus, Eufragia latifolia var. flaviflora Boiss.
Čeľaď: Orobanchaceae – zárazovité
Rozšírenie: Vyskytuje sa vo východnom Mediteráne, udávaný len z Cypru, Turecka a Jordánska. Výskyt je možný i v ďalších krajinách.
Ekológia: Bežná rastlina na Cypre, vyskytuje sa v trávnatých porastoch, často na extrémnych, skeletnatých stanovištiach a otvorených borovicových lesoch, do nadmorskej výšky 250 m. Kvitne od konca februára až do skorého leta.
Opis: Jednoročná rastlina vysoká 20–35(–50) cm. Vzpriamená byľ je zvyčajne nerozvetvená, valcovitá, zelenkastá alebo žltkastá, bodkovaná. Listy protistojné, sediace, jednoduché, vajcovité, z oboch strán riedko pokryté žľaznatými, mäkkými chĺpkami, vrchol špicatý, zospodu s výraznou žilnatinou a pílkovitým okrajom. Kvety drobné, silne zygomorfné, obojpohlavné na prerušených klasovitých strapcoch, zospodu povoľné, na vrchu hustejšie; kalich valcovitý s kužeľovitou bázou, žltkastý, žliazkato chlpatý, 5-laločnatý, laloky vzpriamené, zelené, úzko trojuholníkové, tupé; koruna žltá, 2-pyská; horný pysk celistvý, prilbovitý, žľazovito chlpatý, dolný pysk 3-laločnatý, laloky podlhovasté so zaobleným vrcholom, stredný lalok menší; 2 žlté, nápadné výbežky sú umiestnené nad stredným lalokom; listene listovité. Plodom je tobolka.
Poznámka: Širšie chápaný taxón Parentucellia latifolia má rozsiahly areál zaberajúci celé Stredomorie, vrátane severnej Afriky okrem Egypta a Kanárskych ostrovov.
Foto: 7. 3. 2022 (Cyprus, Akrotiri) a 27. 2. 2023 (Cyprus, Lemona)