Syn.: Glycyrrhiza diochorides Medik., Glycyrrhiza inermis Boros, Glycyrrhiza macedonica Boiss. et Orph.
Čeľaď: Fabaceae – bobovité / bôbovité
Rozšírenie: Eurázijský druh rozšírený od strednej a juhovýchodnej Európy, Turecka, Sýrie, Iránu a Palestíny na Kaukaz a do Strednej Ázie.
Ekológia: Rastie v močiaroch a na brehoch vodných tokov a jazier, osídľuje aj človekom pozmenené biotopy – okraje ciest, hrádze atď. Kvitne od mája do augusta.
Opis: Trváca bylina s rozkonárenou poliehavou až vystúpavou stonkou dlhou 80–100 cm. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3–6-jarmové, lístky elipsovité, 20–40 mm dlhé a 10–20 mm široké. Súkvetím je guľovitá až elipsovitá hlávka v priemere 12–20 mm veľká. Koruna svetlo modrofialová až svetlofialová, 5–7 mm dlhá. Struky spojené v guľovitom súplodí, 12–16 mm dlhé, v spodnej časti husto a dlho žliazkato ostnaté, na vrchole holé, 1–3 semenné.
Poznámka: Sušený koreň obsahujúci glycyrizín sa používa ako sladidlo (je asi 50 krát sladší ako repný cukor), žuvačka a na čistenie zubov.
Foto: júl 2008 (Maďarsko, Püspökladány).