HELIOSPERMA MACRANTHUM Pančić – silenečka / ježosemä

Syn.: Ixoca macrantha (Pančić) Soják, Silene macrantha (Pančić) H. Neumayer
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité

Heliosperma macranthum

Rozšírenie: Balkánsky endemit s malým areálom obmedzeným na Prokletije a priľahlé horské skupiny Komovi, Visitor na pohraničí Albánska, Čiernej Hory a Kosova. Locus classicus má v Čiernej Hore – Kom, Visoke grede, kde tento druh zbieral v roku 1873 Josif Pančić.

Ekológia: Rastie prevažne na tienistých, severne orientovaných vápencových a dolomitových skalách v nadmorskej výške 1400–1800(–2000) m. Typický druh asociácie Valeriano-Silenetum macranthae Lakušić 1967 patriacej do radu Moltkietalia petraeae Lakušić 1968, ktorý združuje chazmofytickú vegetáciu južných a centrálnych Dinaridov.

Heliosperma macranthum

Opis: Trváca, v spodnej časti drevnatejúca bylina. Stonky tenké, vysoké 5–15 cm, početné, žľaznato chlpaté. Listy v spodnej časti byle obrátene vajcovité a kopijovité, 1,2–2,5 × 0,5–1 cm veľké, riedko žľaznato chlpaté. Kalich je zvonkovitý, 6–8 mm dlhý, žľaznato chlpatý. Koruna relatívne veľká, intenzívne ružová alebo bledoružová, na vrchole plytko dvojdielna. Plodom je tobolka, 4× dlhšia než karpofor. Semená tmavohnedé, s dlhými papilami na chrbtovej strane.

Poznámka: Rod Heliosperma je endemický pre pohoria južnej až strednej Európy. Pohoria západného Balkánu sú evolučným centrom rodu a bolo tu opísaných viacero endemických taxónov.

Heliosperma macranthum
Heliosperma macranthum
Heliosperma macranthum

Foto: 10. 7. 2011 (Albánsko, pohorie Prokletije, záver doliny Valbona pod vrchom Maja e Popljuces).