Syn.: Agropyron festucifolium Černjavski et C. D. Chase, Brachypodium serpentini C. E. Hubb.
Čeľaď: Poaceae Barnhart – lipnicovité
Rozšírenie: Balkánsky druh, endemit serpentinitových pohorí juhovýchodného Albánska. Teoreticky by mohol byť v budúcnosti nájdený aj v severnom Grécku.
Ekológia: Rastie na skalnatých, kamenistých svahoch na ultrabázických serpentinitoch v alpínskom bezlesí, ale aj v nižšie položených svetlých borovicových lesoch či na skalách v stupni bučín. Od približne 800 až po 2300 m n. m. Kvitne v júni až v júli.
Opis: Trváca trsnatá bylina vysoká do 40 cm. Spodné listy do 12 cm dlhé a 5 mm široké, nitkovito zvinuté, na líci kratučko chlpaté, na rube lysé. Listové pošvy sa rozpadajú do viac-menej súbežných vlákien. Klasy 4,5–6,5 cm dlhé, so 6–14 kláskami. Klásky 1,6–2,4 cm dlhé. Plevy podlhovasto elipsovité, zašpicatené, dolné 7–9 mm dlhé, 3-žilkové, horné 8–10 mm dlhé, 3–5-žilkové. Dolné plevice 9–12 mm dlhé, 5–6-žilkové, s osťou dlhou 2,5–4,5 mm, horné zvyčajne bezostné. Plievočky kratšie než plevice. Peľnice 3–3,5 mm dlhé.
Poznámka: Okrem nominátneho poddruhu bol opísaný aj subsp. lurensis F. K. Mey. Na vápencoch severného Grécka a južného Bulharska môžeme nájsť ďalšieho zástupcu tohto rodu, Festucopsis sancta (Janka) Melderis. Dnes je však tento taxón radený aj do monotypického rodu Peridictyon Seberg. Tretí druh, Festucopsis festucoides (Maire) Á. Löve, je známy z Maroka.
Foto: 23. 7. 2013 (Albánsko, Mali i Miçekut) a 17. 7. 2018 (Albánsko, Mali i Valamarës).