Syn.: Ficaria verna subsp. ficarioides (Bory et Chaub.) Veldkamp, Ranunculus ficarioides Bory et Chaub.
Čeľaď: Ranunculaceae Juss. – pryskyřníkovité / iskerníkovité
Rozšírenie: Vzácne sa vyskytuje v Macedónsku, častejšie v Grécku vrátane ostrovov Karpathos a Kréta, ďalej v južnej polovici Anatólie, v Libanone, Sýrii, Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a presahuje aj do kaukazskej časti Ruska.
Ekológia: Rastie na snehových výležiskách a vlhkých skalnatých okrajoch potokov a prameniskách na vápencoch, v nadmorskej výške 1000–2400 m. Kvitne v apríli až v júni.
Opis: Lysá trváca bylina vysoká do 10 cm. Koreňová sústava je tvorená zhlukom koreňových hľúz dlhých do 3 cm a vláknitými koreňmi. Spodné listy v ružici, dlho-stopkaté, čepeľ široko vajcovitá, do 5 × 4,5 cm veľká, na báze hlboko srdcovitá, vrúbkovano zubatá až plytko laločnatá, tmavozelená, lesklá. Stonky veľmi krátke, stonkové listy podobné ako bazálne. Kvety jednotlivé, stopka počas kvetu vystúpavá až vzpriamená, neskôr dole zahnutá. Kališné lístky zvyčajne 3, korunných lístkov 8–11. Plodom sú vajcovité mechúriky.
Poznámka: Druh má loccus classicus na hore Taygetos, odkiaľ sú aj naše fotky.
Foto: 6. 4. 2016 (Grécko, Peloponézsky polostrov, Taygetos).