České mená: nadseda obecná (Presl 1846, Sloboda 1852), kotvičník zemní (Dostál 1950, Mareček 2001, Kubát 2002)
Slovenské mená: kotvičník zemný (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Zygophyllaceae R. Br. – kacibovité / jarmovcovité
Rozšírenie: Pochádza pravdepodobne zo saharskej oblasti Afriky odkiaľ sa rozšíril do Mediteránu, na Kanárske ostrovy a na Blízky východ. V súčasnosti sa bežne vyskytuje v krajinách susediacich so Stredozemným morom, v Podunajsku, v miernej a teplej Ázii od stredoruských stepí cez Mongolsko až po Japonsko, zavlečený a naturalizovaný v Severnej a Južnej Amerike, v Indii, na Novom Zélande a v Austrálii, tiež v južnej Afrike.
V Česku iba prechodne zavliekaný na železničné stanice (Praha), na Slovensku sa vyskytuje zriedkavo v južnej časti Podunajskej nížiny od Bratislavy po Štúrovo.
Ekológia: Rastie na viatych vápenatých pieskoch, okrajoch pieskovní a piesočnatých okrajoch ciest, na poliach, úhoroch, sekundárne i v koľajiskách železníc.
Opis: Jednoročná bylina s výškou do 5 cm, stonka je poliehavá, rozkonárená, 10–60 cm dlhá, pritlačene chlpatá. Listy protistojné, nepárno perovito zložené, päť– až osemjarmové. Lístky vajcovité až obrátene kopijovité, na líci modrozelené, na rube sivozelené. Kvety sú jednotlivé, v pazuchách listov, 5–početné, kališné lístky úzko vajcovité, korunné lupienky obrátene vajcovité, žlté, 4–5 mm dlhé. Plody guľaté, postupne sa rozpadávajú na 5 trojbokých ostnatých dielov. Semená sú vajcovité, svetlohnedé.
Využitie: Patrí medzi prastaré liečivé rastliny podporujúce potenciu (obsahuje steroidné saponíny).
Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku patrí kotvičník zemný medzi potencionálne ohrozené druhy (NT) a je chránený zákonom.
Foto: Tibor Baranec a Pavol Eliáš, júl 2005 (Slovensko, Kameničná, Nesvady); Věra Svobodová, 18. 4. 2012 (Juhoafrická republika, Mossel Bay).