Syn.: Crataegus curvisepala Lindman, Crataegus oxyacantha L., Crataegus monogyna Jacq. subsp. curvisepala (Lindm.) Hegi, Crataegus monogyna Jacq. subsp. curvisepala (Lindm.) Javorka et Soó, Crataegus monogyna Jacq. subsp. intermedia (Schur) Javorka var. curvisepala (Lindman) Hrabětová – Uhrová, Crataegus calycina Peterm. subsp. curvisepala (Lindman) Franco, Crataegus rhipidophylla Gand.
Čeľaď: Rosaceae – růžovité / ružovité
Rozšírenie: Areál druhu C. praemonticola vo východnej časti je takmer synpatrický s areálom C. monogyna a na juhovýchode hlbšie zasahuje do ázijského kontinentu. V západnej a južnej časti areál nesiaha ďalej do alpskej oblasti a taktiež nezasahuje na územie Britských ostrovov. Zo všetkých druhov rastie v najvyšších nadmorských výškach. V rámci ČR sa vyskytuje vzácne od kolínneho po submontánny stupeň hojne v České středohoří, Jesenickém podhůří, na Šumave, kde vystupuje do výšky 900 m n. m. V rámci SR sa vyskytuje v montánnom stupni, najme na severe stredného a v severozápadnej časti východného Slovenska, kde vystupuje do nadmorskej výšky cca 960 m (Spišská Magura).
Ekológia: C. praemonticola je submontánno-montánny druh kroviskových spoločenstiev a čiastočne zatienených lesných okrajov. V montánnom stupni sa vyskytuje v krovinatých spoločenstvách typu Lonicero nigrae – Coryletum, často rastie na okrajoch bukových až smrekových lesov; znáša len čiastočné zatienenie, jeho výskyt nie je prísne viazaný na určitý pôdny typ.
Opis: Ker mono- až polykormón, 4–8 m vysoký, habitus guľovitý až obrátene vajcovitý. Borka tmavosivá, kôra sivohnedá, letorasty škoricovohnedé; tŕňov málo, 10–15 mm dlhé. Listy na plodonosných brachyblastoch široko vajcovité s okrúhlou alebo krátko klinovito zbiehavou bázou; čepeľ 35–50 mm dlhá, 35–45 mm široká, laloky na vrchole končisté, výkrojky užšie, na okraji pílkovité, listový okraj hrubo pílkovitý až do 2/3 bázy. Odenie chýba, niekedy na rube s jednotlivými chlpmi. Prílistky polmesiacovité, hrubo pílkovité, ukončené žliazkami. Súkvetie zložené z 8–12(–25) kvetov; priemer koruny 16–18 mm; hypanthium holé alebo niekedy na báze lysavejúce. Kališné lístky úzko trojuholníkovité; tyčiniek 20 s purpurovými peľnicami; čnelka 1, na vrchole zvyčajne hákovito ohnutá. Súplodie tvorí (1–)3–8 kôstkovíc na dlhších stopkách. Kôstkovice veľké, 12-16 mm dlhé, 10–12 mm široké s tmavo višňovočerveným exokarpom, vajcovité až elipsoidné; kališné lístky úzko trojuholníkovité, 3–5 mm dlhé, na vrchole končisté, naspäť odstávajúce. Čnelka sa zachováva, výrazne na vrchole hákovito ohnutá. Kôstočka 1.
Poznámky: Nomenklatúra tohoto druhu aj v spojení s taxonomickým hodnotením je ešte aj v súčasnosti obtiažna a doteraz nie celkom vyriešená. Kým v ČR je zaužívane meno Crataegus praemonticola Holub, v Poľsku, Bielorusku, Litve a ďalších pobaltských krajinách sa používa Crataegus curvisepala Lindman. Na Slovensku a v krajinách západnej Európy je platné taxonomické pomenovanie Crataegus rhipidophylla Gand.
Hlohy sú taxonomicky nesmierne komplikované kvôli rozsiahlej hybridizácii a introgresii medzi všetkými domácimi druhmi.
Foto: 14. 8. 2007 (Slovensko, Veľký Lipník, Pieniny), 17. 9. 2007 (Veľká Franková), 28. 1. 2010 (herb. položka z Lesnice, Pieniny).