Syn.: Chelone ruellioides L. f., Ourisia magellanica C. F. Gaertn., Ourisia poeppigii Benth., Ourisia racemosa Clos
Čeľaď: Plantaginaceae Juss. – jitrocelovité / skorocelovité
Rozšírenie: Hory Čile a Argentíny, od najjužnejších ostrovov Ohňovej zeme na sever po stredočilskú provinciu Libertador General Bernardo O’Higgins. Najbežnejší druh rodu Ourisia v Južnej Amerike.
Ekológia: Vyskytuje sa na vlhkých miestach popri potokoch, vodopádoch, na vlhkých skalnatých svahoch v lesoch s prevahou Nothofagus, ale aj na tienistých miestach nad hornou hranicou lesa. V južnej časti areálu od pobrežných oblastí, na severe iba v horách do nadmorskej výšky približne 2600 m. Kvitne od septembra do marca.
Opis: Trváca bylina vysoká 10–25(–40) cm, byľ je vystúpavá až vzpriamená, lysá až riedko nežľaznato chlpatá. Listy sú protistojné, často veľmi husto nahlúčené. Stopka listu 0,6–1,4 (–2,5) cm dlhá, čepeľ úzko až široko vajcovitá, na báze uťatá až plytko srdcovitá. Okraj listovej čepele zubatý až vrúbkovane zubatý. Súkvetie strapcovité, 2–10-kveté. Kalich 5–9 mm dlhý, kališné zuby na okraji brvito chlpaté, dvojakého typu; spodné rozdelené takmer k báze, vrchné do 1/6 až 1/2 dĺžky kalicha. Koruna 1,8–2,9 cm dlhá, trubkovitá, červená. Plodom je tobolka
Poznámka: Druh je ľahko rozpoznateľný od ostatných juhoamerických taxónov tohto rodu podľa dvojakých kališných zubov, zvyšné ich majú všetky rovnaké. Na základe minimálnych odlišností v okraji listovej čepele, tvare kališných zubov, či ochlpenia boli opísané taxóny Ourisia poeppigii, O. magellanica a O. racemosa. Vo všeobecnosti platí, že rastliny z južných oblastí sú zvyčajne nižšie, viac chlpaté, s oblejšou špičkou kališných lístkov a rastliny zo severu o niečo mohutnejšie, menej chlpaté a so špicatejšími kališnými zubmi. Táto variabilita je však len nevýrazná a nie je ani jasne geograficky vyhranená, preto sú všetky synonimizované s O. ruellioides.
Foto: 22. a 23. 11. 2014 (Čile, NP Huerquehue).