Syn.: Sesleria bielzii f. tatrae Degen, Sesleria sadlerana subsp. tatrae (Degen) Deyl
České mená: pěchava tatranská (Dostál 1989)
Slovenské mená: ostrevka tatranská (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Poaceae – lipnicovité
Rozšírenie: Podľa starších údajov alpsko-karpatský taxón. Podľa najnovších taxonomických prác sa vyskytuje iba v Západných Karpatoch v Lúčanskej Malej Fatre (Kľak), Krivánskej Malej Fatre, Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, v Nízkych Tatrách, vo vápencových a vzácne mylonitových oblastiach slovenských aj poľských Tatier. Izolovaná lokalita leží v blízkosti jaskyne Niedźwiedzia v údolí potoka Kleśnica v masíve Králického Sněžníka (Śnieżnik Kłodzki) v Poľsku.
Ekológia: Rastie v hôľnych spoločenstvách subalpínskeho až alpínskeho stupňa, vzácne na bezlesých plôškach horského stupňa. Preferuje hlbšie, humózne, vlhšie pôdy na vápencoch a dolomitoch, na slieňoch, slienitých vápencoch a mylonitoch sa častejšie vyskytuje aj na plytších pôdach, či skalných výstupoch. Inak ju na takýchto stanovištiach (najmä na dolomitoch) nahrádza Sesleria caerulea. Charakteristický druh spoločenstiev zväzov Seslerion tatrae, Festucion carpaticae či horských typov vysokobylinných nív zväzu Calamagrostion variae. Kvitne v máji až v júli.
Opis: Trváca, voľne trsnatá tráva. Výbežky až do 30 cm dlhé, steblá 30–50 cm dlhé, dole listnaté, pošvy lysé, jazýček veľmi krátky, uťatý, chlpatý. Čepele lysé, na sterilných výbežkoch 2–6 mm široké, ploché, najvyšší steblový list 2–4 cm dlhý. Súkvetie je krátko valcovito vajcovité 18–25 mm dlhé, 8–12 mm široké. Klásky 2(–3)-kveté, plevy jednožilové, 4–5 mm dlhé, vajcovito kopijovité, zúžené do asi 1 mm dlhej osti, na okraji a kýle chlpaté. Plevice 4–5 mm dlhé, 3–5-žilné, 3–5-zubé, na žilnatine a okraji brvité, medzi žilkami chlpaté. Plievočky na žilnatine chlpaté. Plodom je obilka.
Poznámka: Ostrevky sú taxonomicky komplikovanou skupinou, líšiace sa často iba drobnými znakmi. Najpríbuznejším taxónom k Sesleria tatrae je Sesleria sadlerana, oba druhy sú oktoploidné. S. sadlerana s centrom areálu v panónskej oblasti sa okrem väzby na nižšie polohy líši mofologicky predovšetkým medzi žilkami lysými plevicami. S. caerulea, s ktorou sa s ako jedinou stretáva na spoločných lokalitách sa líši listami iba 2–3 mm širokými a plevicami lysými podobne ako u S. sadlerana.
Foto: 21. 8. 2009 (Slovensko, Belianske Tatry) a 21. 5. 2010 (Krivánska Malá Fatra).