Syn: Astragalus sordidus Willd., Oxytropis sordida (Willd.) Pers.
Čeľaď: Fabaceae – bobovité / bôbovité
Rozšírenie: Tento poddruh Oxytropis campestris je taxón s arkticko eurázijským areálom. V Európe sa vyskytuje len na severe Škandinávie (najsevernejšie Nórsko a Fínsko) a na polostrove Kola. Odtiaľ severom európskeho Ruska za Ural až po polostrov Tajmyr, nie je celkom isté, či zasahuje aj východnejšie do Jakutska.
Ekológia: Vyhľadáva skôr rozvoľnené, nízkobylinné porasty v kríčkovitej tundre, na suchších, vetru vystavených miestach. Rastie aj v štrbinách skál, vyhýba sa zasoleným a príliš vlhkým pôdam. Kvitne v júni až júli.
Opis: Trváca rastlina vysoká 5–20 cm. Byľ riedko chlpatá, bezlistá, červenkastá. Listy usporiadané v prízemnej ružici sú dlhé 3–10 cm, s (5–)10(–15) jarmami, lístky elipsovité až kopijovité, na rube roztrúsene pritlačene chlpaté, sivozelené. Súkvetie guľato vajcovitý strapec. Kvety krátko stopkaté, priamo odstávajúce, kalich rúrkovito zvonkovitý, 7–13 mm dlhý, zuby (2–)3(–4) mm dlhé, eliptické, koruna žltobiela až svetlofialová, obvykle taká dlhá ako široká. Plod je vajcovitý struk.
Poznámka: V niektorých flórach je tento taxón považovaný za samostatný druh Oxytropis sordida. Okruh O. campestris s. l. je taxonomicky veľmi problematický a je opísaných viacero taxónov na rôznej taxonomickej úrovni. Poddruhy sú opísané aj z jednotlivých reliktných izolovaných areálov na juhu rozsiahleho arkto-alpínsko-cirkumpolárneho areálu druhu. Z Európy O. c. subsp. tirolensis z Álp a O. c. subsp. tatrae z vysokých pohorí Západných Karpát.
Foto: 14. 7. 2016 (Nórsko, Varangerfjorden).