Syn.: Helleborus cupreus Host, Helleborus graveolens Host, Helleborus hunfalvyanus Kanitz
Čeľaď: Ranunculaceae Juss. – pryskyřníkovité / iskerníkovité

Helleborus odorus

Rozšírenie: Druh s obmedzeným areálom, vyskytuje sa na Apeninskom polostrove, v krajinách bývalej Juhoslávie, v Albánsku, v Rumunsku, na juh po Bulharsko, na severe výskyt doznieva v južnom Maďarsku.

Ekológia: Listnaté, predovšetkým dubovohrabové a bukové lesy v pahorkatinách až podhorí, na juhu areálu vystupuje do výšky až 1700 m n. m. Vyžaduje humusové, vlhké pôdy s neutrálnou reakciou, je tieňomilným druhom. Kvitne skoro, od (januára) februára až do apríla.

Helleborus odorus

Opis: Trváca, 15–50 cm vysoká rastlina. Mohutné kožovité listy sú prezimujúce, v čase kvitnutia sa vyvíjajú nové dlaňovito zložené, kopijovité, lístky v počte 7 až 11, ktoré sú na okrajoch dvakrát pílkaté. Hlavné žily na rube listu majú krátke rovné chlpy. Slabo voňavé kvety s priemerom 5–7 cm sú mierne sklonené, s početnými tyčinkami a nektáriami, zelené až zelenožlté prekrývajúce sa lupienky sú v skutočnosti kališné lístky, pričom pravé korunné lupienky sú redukované. Plodom je mechúrik.

Poznámka: Zavčas z jari kvitnúci lesný, ozdobný druh, často sa vyskytuje v početných populáciách. Možné sú zámeny s Helleborus dumetorum, s ktorým osídľujú spoločný biotop a podľa niektorých zdrojov vytvárajú aj hybridy. Jeho listy neprezimujú, priemer kvetov je menší, lupienky sa neprekrývajú, žily na listovom rube sú bez chlpov.

Helleborus odorus
Helleborus odorusHelleborus odorus

Foto: 14. 1. 2014 (Maďarsko, Mecsek).