Syn.: Pyrola rotundifolia subsp. norvegica (Knaben) L. Hämet-Ahti, Pyrola grandiflora subsp. norvegica (Knab.) A. et D. Löve
Čeľaď: Ericaceae – vřesovcovité / vresovcovité
Rozšírenie: Severský druh s obmedzeným areálom. Vyskytuje sa v nórskych horách a potom na severe Škandinávie a odtiaľ arktickou časťou Ruska po Ural.
Ekológia: Rastie v horskej alebo zonálnej kríčkovitej tundre s viac menej zapojenou vegetáciou na suchších, štrkovitých až kamenistých pôdach, od najnižších polôh (na severe) do alpínskeho stupňa najvyšších škandinávskych hôr (ca 1500 m). Kvitne v júli až auguste.
Opis: Trváca, 5–20 cm vysoká rastlina. Prízemné, stálozelené listy na stopkách dlhých do 3 cm, čepele vajcovité až elipsovité, hladké, kožovité, celistvookrajové, na báze klinovité, slabo tupo končisté, 10–30 mm dlhé a 10–50 mm široké. Šupina na byli zväčša jedna, zriedkavejšie dve, kopijovitá, červená. Kvety v riedkom strapci, zloženého z 2–10 veľkých, široko otvorených, krémovo bielych kvetov veľkých okolo 2 cm. Kalich ružový, hladký, čnelka až 10 mm dlhá, ružová, z kvetu nápadne vyčnievajúca, listene kopijovité. Plod je tobolka.
Poznámka: Spoločne s druhom Pyrola grandiflora, ktorej výskyt zasahuje po 80° severnej šírky, je najsevernejšie rastúcim druhom rodu.
Foto: 14. 7. 2016 (Nórsko, Varangerfjorden).