České mená: starček dlouholistý moravský, pastarček dlouholistý moravský (Kubát 2002), pastarček dlouholistý moravský, starček dlouholistý moravský (Slavík et Štěpánková 2004)
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité
Rozšírenie: Západokarpatský endemit s malým areálom. Vyskytuje sa v Bielych Karpatoch v ČR aj SR, kde je známych niekoľko historických aj recentných lokalít v okolí obcí Nedašov, Bylnice, Brumov, Sidonie, Sv. Štepán a Vršatecké Podhradie. Ďalej v Strážovských vrchoch (Čavoj a Omšenie), na vrchu Stráž vo Vtáčniku neďaleko obce Veľké Pole a v Tribči pri Radobici. Lokality v okolí hradu Gýmeš pri Jelenci (tiež Tribeč) a pri obci Obyce v Pohronskom Inovci sú v súčasnosnosti nepotvrdené a je možné, že zanikli.
Ekológia: Rastie prevažne v ekotonových spoločenstvách na okrajoch lesov, krovinami zarastajúcich stráňach, prípadne na suchších až mezofilných lúkach (spoločenstvá z okruhu zväzov Bromion erecti, Arrhenatherion) v kolínnom až submontánnom stupni.
Opis: Viacročná až trváca bylina vysoká do 70 cm. Podzemok krátky, šikmý, byľ priama, jednoduchá, ryhovaná. Prízemné listy v ružici, dlho stopkaté, za kvetu často odumreté. Čepeľ vajcovitá až vajcovito kopijovitá, na okraji hrubo zubatá až takmer celistovokrajová, viac než 3-krát dlhšia než široká, na báze klinovitá, stopka rôzne dlhá, krídlovitá. Stredné až horné stonkové listy sediace až polobjímavé. Úbory sú usporiadané v počte 3–12 v zdanlivom okolíku, v priemere 3–4 cm veľké, zlatožlté. Stopky úborov sú 2–7 cm dlhé, 2–3-krát dlhšie než zákrov. Plodom sú nažky.
Zámeny: Podobný druh, ktorý sa vyskytuje v Karpatoch, je Tephroseris crispa. Líši sa stopkami väčšiny úborov 3–5-krát dlhšími než zákrov a bázou čepele prízemných listov, ktorá je srdcovito zúžená až uťatá, 2–2,5(–3)-krát dlhšia než široká. Nominátny poddruh Tephroseris longifolia subsp. longifolia sa v Česku ani na Slovensku nevyskytuje.
Ohrozenie a ochrana: V červenom zozname ČR je zaradený do kategórie kriticky ohrozených (C1t), chránený je celý druh Tephroseris longifolia (§1), na Slovensku patrí medzi ohrozené (EN), je tiež chránený zákonom (§). Je zaradený aj medzi druhy európskeho významu (NATURA 2000).
Foto: 26. 5. 2014 (Slovensko, Strážovské vrchy, Čavoj).