Syn.: Thalictrum angustifolium auct. non L. (p. p.): Jacq.
Čeľaď: Ranunculaceae Juss. – pryskyřníkovité / iskerníkovité
Rozšírenie: Euroázijský taxón. Nominátny poddruh sa vyskytuje takmer v celej Európe od Francúzska na západe, cez Nemecko a strednú Európu až do Bieloruska a európskej časti Ruska. Na severe zasahuje do južnej Škandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko) a do Pobaltia, na juhu v Taliansku, Grécku až do Turecka. Chýba na Pyrenejskom polostrove, na Britských ostrovoch a v krajinách Beneluxu. V Ázii cez Rusko po Kazachstan, Kigistan a Tadžikistan, v Mongolsku a v Číne.
V Českej republike bol udávaný z Polabí, Poohří, Českého Středohoří a Bílých Karpat. Podľa najnovších názorov sa tento poddruh v ČR nevyskytoval a išlo o poddruh Thalictrum simplex subsp. galioides. Na Slovensku rastie vzácne roztrúsene, je udávaná z Muránskej planiny, Slovenského raja, Liptovskej a Spišských kotlín, Nízkych Tatier, Ipeľsko-Rimavskej brázdy a Podunajskej nížiny, celkovo asi len na 20 lokalitách.
Ekológia: Vyskytuje sa na slatinných pôdach, často tiež na humusových rendzinách, najmä na vápencoch a dolomitoch, od nížin do podhorského stupňa. Vyžaduje vlhké, priepustné, humózne, neutrálne, rašelinové a piesočnato hlinité pôdy. Kvitne od júna do júla.
Opis: Trváca 30–100 cm vysoká, holá rastlina. Podzemok plazivý. Byle priame, jednoduché, rovné, ryhované, bohato olistené, len hore ± rozkonárené. Prízemné listy v čase kvitnutia viac menej odumreté. Byľové listy sediace, bez prílistkov, 2–3 × 3-uholníkovito perovito zložené, lístky klinovito kopijovité až čiarkovité, laločnaté, dolných a prostredných listov široko obrátene vajcovité až podlhovasto klinovité, 10–30(–50) mm dlhé, 3–12(–20) mm široké, na líci nelesklé, vpredu s 2–3 lalokmi alebo zubami. Súkvetie stiahnutá, pomerne úzka, mnohokvetá metlina, s konármi krátkymi a ± rovnako dlhými, až takmer k vrcholu s listeňmi listovitého tvaru, ale menej delenými, menšími. Kvety krátko stopkaté, na koncoch konárov nenakopené, najprv ovisnuté, neskôr vzpriamené, okvetné lístky 4, vajcovité, 3–4 mm dlhé, tyčiniek 11–15, previsnuté, žltkasté, zelené alebo fialkasté. Nažky sediace, vajcovité až široko elipsoidné, asi 2 mm dlhé.
Ohrozenie a ochrana: Ohrozenie spočíva vo vzácnom výskyte, ktorý navyše ohrozuje zmena spoločenstiev (zarastanie, zalesňovanie) alebo aj priama likvidácia biotopov. Niektoré populácie sú plošne obmedzené iba na niekoľko metrov2. V červenom zozname SR je žltuška jednoduchá pravá zaradená medzi potencionálne ohrozené druhy (NT) a je zákonom chránená (bez rozlíšenia poddruhov).
Poznámka: Vzácny taxón, recentné údaje z viacerých historických lokalít chýbajú.
Foto: 29. 7. 2009 (Slovensko, Nízke Tatry).