Syn.: Avena flavescens L., Avenastrum flavescens (L.) Jess., Trisetaria flavescens (L.) Baumg., Trisetaria flavescens subsp. pratensis (Pers.) Beck, Trisetum griseovirens H. Lindb., Trisetum macrantherum Maire et Trab.
České mená: trojštět žlutavý (Dostál 1989, Kubát 2002)
Slovenské mená: trojštet žltkastý (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Poaceae – lipnicovité
Rozšírenie: Vyskytuje sa v celej Európe od Portugalska a Britských ostrovov, na východ zasahuje cez Rusko a Turecko na Kaukaz, do Iraku, Iránu a Turkmenistanu. V Škandinávii sa zrejme vyskytuje len sekundárne, v južnej Európe rastie v horách a vlhších oblastiach. Zasahuje aj do Afriky, kde rastie v pohorí Atlas od Maroka po Tunisko. Druh je zavlečený aj do iných území, naturalizovaný je v Severnej Amerike, na juhu Južnej Ameriky a určite v ďalších oblastiach s temperátnou klímou.
Ekológia: Rastie na lúkach, pastvinách, subalpínskych holiach a v riedkych krovinách, na vlhkých až polosuchých, zásaditých až slabo kyslých pôdach, od nížin (tu vzácne, často zavlečený) do horského až subalpínskeho stupňa.
Opis: Trváca, riedko trsnatá bylina s krátko plazivým podzemkom. Steblá sú priame, 30–90(–140) cm vysoké, s 3–5 chlpatými kolienkami. Pošvy listov chlpaté, slabo drsné, jazýček 1–2 mm dlhý, uťatý, čepele ploché 3–5(–10) mm široké, na líci na žilkách a na okraji chlpaté, drsné, najvyššie listy až 20 cm dlhé. Metlina je podlhovastá, mnohokvetá, len za kvetu rozložitá, 7–15(–20) cm dlhá. Klásky 2–4-kveté, 6–8 mm dlhé (merané bez ostí), lesklé, plevy nerovnaké, horná dlhšia, trojžilová, dolná kratšia, jednožilová, plevice lysé, s cca 7 mm dlhou osťou. Plodom je obilka. Kvitne v máji až septembri.
Poznámka: Populácie nad hornou hranicou lesa sa vyznačujú širšími listami, často do 10 mm, o niečo menšími, hnedastými až červenkastými kláskami, jazýček je však krátky, 1–2 mm. V Belianskych Tatrách boli takéto rastliny popísané ako T. flavescens subsp. tatricum Chrtek, v súčasnosti je tento taxón známy aj z vápencov Západných Tatier, z Bukovských vrchov, Bieszczad, ukrajinských Karpát. Podobné znaky nesú aj rastliny z Krivánskej Malej Fatry a zrejme i z iných vyšších pohorí Karpát. Ich taxonomická hodnota je sporná.
Foto: leto 2008 až 2010 (Slovensko, Strážovské vrchy a Krivánska Malá Fatra, Chleb).