Izabela (tiež Izabella, Bella, Bela) Textorisová (Textoris, pseudonym B. Rudinská, Slovenka) sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej a zomrela 12. septembra 1949 v Krupine, pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. Prvá slovenská botanička.
Absolvovala v rokoch 1872–1877 šesť tried ľudovej školy postupne v Slovenskom Pravne, Jelšave a Belej, v roku 1886 zložila poštárske skúšky, vzdelávala sa však hlavne ako samouk – napr. sa sama naučila maďarsky, nemecky, francúzsky, anglicky a rusky (čiastočne aj latinsky, taliansky a rumunsky).
Pôvodne sa chcela stať učiteľkou, podvolila sa však vôli otca a stala sa poštovou úradníčkou. Od roku 1885 pracovala ako poštárka v Telgárte a hlavne v Blatnici, starala sa o starnúcich rodičov a tri sestry.
K botanike ju priviedol jej učiteľ Václav Vraný, neskôr jej pomáhali Andrej Kmeť a Jozef Ľudovít Holuby. Venovala sa výskumu flóry Turca a Veľkej Fatry a postupne sa vypracovala na uznávanú odborníčku, dopisovali si s ňou známi uhorský botanici, ako napr. Vince Borbás a Sándor Jávorka. Jej najrozsiahlejšia práca Flóra Turócsensis však ostala iba v rukopise, kratšie príspevky publikovala v časopise Botanikai Közlemenyék (Florisztikai adatok Turóc vármegyéből – Floristische Angaben aus dem Komitate Turóc). Podľa jej herbárového materiálu opísal A. Margittai kríženec Carduus ×textorisianus (C. acanthoides × C. lobulatus). Herbár (Herbarium Textoris) obsahujúci asi 5 tisíc položiek je dnes uložený na Katedre botaniky PríF UK v Bratislave. Okrem botaniky sa zaujímala o mineralógiu, speleológiu (je po nej pomenovaná jaskyňa v masíve Tlstej vo V. Fatre) a hvezdárstvo, aktívne pracovala v ženskom hnutí a písala aj krátke prózy.
Motto: „Každý kvietok bol mi milým, tvoril môj svet…“