Poloha ostrov Ascension predurčila k izolovanosti. Nachádza sa v Atlantickom oceáne blízko rovníka, na 7,9 ° južnej zemepisnej šírky. Od pobrežia Afriky ho delí 1600 km a od Južnej Ameriky 2250 km. Má rozlohu 88 km2. Aktuálna populácia je 880 obyvateľov, čím je daná hustota osídlenia 10 obyvateľov na km2. Väčšina obyvateľov ale žije v hlavnom meste Georgetown.
Ascension spolu so Svätou Helenou a ostrovom Tristan da Cunha politicky patrí do Britských zámorských teritórií. Klíma je tropická s teplotami v intervale 21–33 °C. Zrážky sú počas celého roku, s nárastom v mesiacoch február až august.
Geologicky je ostrov považovaný za relatívne mladý, vznikol asi pred 1 mil. rokov. Ostrov je sopečného pôvodu s rozsiahlimi lávovými poliami a mnohými sopečnými krátermi. Leží blízko Stredoatlantického chrbátu, 80 km na východ.
Ascension je výnimočný svojou polohou a taktiež flórou a faunou. Tieto dva svety, svet rastlín a svet živočíchov, spolu súvisia. Novodobým problémom sú nepôvodné rastliny, ktoré boli v dobrej viere pred cca 200 rokmi na ostrove vysadené. Teraz potláčajú pôvodné, často endemické druhy a menia mikroklímu, na ktorú boli pôvodné rastliny prispôsobené. Zároveň ovplyvňujú svet živočíšnej ríše.
Ascension bol objavený v roku 1501 portugalským moreplavcom João da Nova. Jeho pustý vulkanický povrch s minimom vegetácie ho nerobil lákavým pre trvalé osídlenie a s výnimkou občasných zastavení lodí na doplnenie pitnej vody odolával kolonizácii „nového sveta“. Trvale bol osídlený až v roku 1815, keď bola na ostrove poziciovaná britská posádka v súvislosti s uväznením Napoleona na ostrove Svätá Helena. Od tohoto roku začalo intenzívne pretváranie ostrova ľudskou činnosťou. Pozoruhodných 200 rokov zanechalo za sebou nezmazateľnú stopu v podobe úplne novovytvorených ekosystémov. Toto obdobie možno rozdeliť na tri etapy vplyvu ľudí na miestny ekosystém. Prvé obdobie bolo charakteristické intenzívnym využívaním miestnych zdrojov za účelom obživy, čo viedlo k rapídnemu znižovaniu počtov hniezdiacich vtákov a kariet obrovských. V roku 1836 ostrov navštívil počas svojej plavby na lodi Beagle Charles Darwin a ostrov popísal ako „prázdny, neúrodný s pár stovkami pasúcich sa oviec a kôz na miestnej chudobnej vegetácii v spoločnosti zopár kráv a koní, … bez stromov“. To sa ale onedlho malo zmeniť.
Druhá etapa začína v roku 1843 návštevou významného britského botanika, Josepha Daltona Hookera (1817–1911), ktorý výraznou mierou prispel k pretváraniu ostrova. Sir Hooker, syn botanika Williama Jacksona Hookera, priateľ Ch. Darwina a od roku 1865 riaditeľ Royal Botanic Gardens v Kew, na ostrove postupne introdukoval viac ako 220 exotických druhov rastlín z rôznych častí sveta a implementoval „organizovaný les“ na úpätí Green Mountain. To všetko s cieľom znížiť eróziu, zúrodniť pôdu, zachytiť hmlu a zlepšiť vodnú bilanciu. Hooker sa vlastne snažil vytvoriť z ostrova botanickú záhradu. Výber rastlín bol zameraný aj na priebežné poskytovanie dreva na stavbu a opravu lodí a na spestrenie obživy miestneho obyvateľstva, ktoré bolo stále významne závislé na zásobách privážaných loďami. Výsledkom jeho práce na ostrove je umelo vytvorený les. Správa z roku 1870 už obsahuje záznamy o „prospievajúcich a rozšírených“ banánovníkoch, eukalyptoch, bambuse a araukáriách (Araucaria heterophylla). Introdukcie boli do značnej miery úspešné a spôsobili na ostrove ekologickú katastrófu. Nové druhy vytlačili pôvodnú vegetáciu, premietlo sa to dokonca aj do vymierania endemických druhov.
Pre územie Green Mountain sú typické celky zarastené minimálnou kombináciou len niekoľkých, väčšinou nepôvodných rastlín. Mikroklíma Green Montain je ovplyvnená hmlou, ktorá sa zráža na úpätí najvyšsieho vrchu The Peak, 859 m n. m. Užiť si výhľad z jeho vrcholu na celý ostrov je zriedkavé. Druhý výrazný faktor, ktorý ovlyvňuje vegetáciu v druhovom zložení a aj v vzraste, je silný vietor. Teplotný rozdiel voči pobrežiu je približne 5–6 °C. S klesajúcou nadmorskou výškou sa vegetácia rýchlo mení a prechádza cez krovinaté územia porastené väčšinou nepôvodnými druhmi, guavou (Psidium guajava) a stredoamerickou akáciou (Prosopis juliflora), opäť do pásiem lávových prúdov len s minimom porastu. Guava sa nachádza hlavne na juhovýchode ostrova, rozšírená je od roku 1800. Rozsiahly podrast guavy v kombinácii s ihličnatými stromami sa nachádza aj pri ceste k bývalej stanici NASA. Vďaka nadmorskej výške, hmle a nižsej teplote sú v tejto oblasti kríky zakrslé a často porastené lišajníkmi.
Problémom je i Lantana camara, pôvodom zo Strednej a Južnej Ameriky, na Ascensione pomerne rozšírená v oblasti Green Mountain, rovnako ako veľmi invazívna Clidemia hirta alebo Ageratum conyzoides. Madagaskarský Catharanthus roseus bol na Ascension prinesený pravdepodobne v roku 1840 z Botanickej záhrady v Kapskom Meste. Podľa miestnych zdrojov patril už v roku 1890 medzi rastliny, ktoré boli cielene potláčané, lebo boli príliš konkurenčné pre pastviny, ktoré boli v tom období preferované. Invazívna je aj Datura suaveolens, pôvodne z Južnej Ameriky, na ostrov bola introdukovaná v roku 1859, aj prvý výskyt druhu Casuarina equisetifolia bol zaznamenaný v r. 1859. Nájdeme tu aj kávovník (Coffea arabica), niekoľko jeho kríkov tu zostalo ako svedectvo neúspešných pokusov pestovať kávovník na komerčné účely.
Veľký vplyv na miestny ekosystém majú tiež cicavce zavlečené človekom. Či už zámerne (ovce, kozy, kravy, králiky, mačky), alebo nepriamo (potkany, myši). Populácie „divokých“ oviec v súčasnosti nie sú vysoké. Intenzívne pastevectvo sa na ostrove už roky nepraktikuje. Ohrozenie pre mladé rastlinky predstavujú hlavne králiky, problémom sú aj potkany. Po celom území Green Mountain sme sa mohli stretnúť s kladenými pascami určenými hlodavcom. V roku 2001 prebehol úspešný projekt na odstránenie voľne žijúcich mačiek, ktoré ničili hniezdiská vtákov.
Ostrov Ascension je druhým najväčším hniezdiskom karety obrovskej (Chelonia mydas) s počtom cca 25 000 hniezd. Aby sa však mohli každý rok vracať na svoje obľúbené pláže, je potrebné, aby tieto zostali v svojej pôvodnej podobe, nepokryté vegetáciou. Čistenie okrajov pláži od nežiaducej vegetácie sa stalo súčasťou práce dobrovoľníkov pred prípravami na novú sezónu hniezdenia.
Podobne je to s obľúbenými miestami na hniezdenie morských vtákov. Na ostrove hniezdi 11 druhov morských vtákov a kolónie počas hniezdenia dosahujú niekoľko tisíc jedincov.
Floristicky patrí Ascension k ríši Paleotropis. Pre ostrov je typické striedanie úplne odlišných biotopov na veľmi malom území. Bolo tu evidovaných 10 známych endemických rastlinných druhov, iba 25 druhov cievnatých rastlín sa považuje za pôvodné. Endemity v týchto zmenených podmienkach prežili len na niekoľkých lokalitách, tri endemity žiaľ už vymizli: Dryopteris ascensionis (posledne pozorovaný v r. 1889), Oldenlandia adscensionis (posledne pozorovaný 1888), Sporobulus durus (posledne pozorovaný 1886). Ostatných 7 druhov je predmetom intenzívnej ochrany.
V oblasti Green Mountains sa nachádza 6 so spomínaných 7 druhov. Výnimku tvorí druh Euphorbia origanoides. Ostatné endemické druhy sú:
1. Anogramma ascensionis
Na červenom zozname z roku 2003 sa nachádza v kategórii vyhynutých, ale bola znovuobjavená v roku 2009 a vďaka projektu Kráľovskej botanickej záhrady v Kew bola znovunavrátená na pôvodné stanovištia. A to len zo štyroch kusov vypestovaných rastliniek. Tento projekt bol jedinečný a úspešný. V súčasnosti je možné túto papraď nájsť na náučných chodníkoch cez Green Mountain, napr. Elliotts Pass. Pomáha tomu aj dôsledné značenie a monitorovanie existujúcich rastlín.
2. Pomerne rozšírené je Asplenium ascensionis, ktoré vytvára relatívne stabilné populácie hlavne na skalných previsoch s dostatkom vzdušnej vlhkosti hlavne vďaka pretrvávajúcej hmle a typickej mikroklíme.
3. Papraď Pteris adscensionis sa nachádza hlavne na suchších tienistých miestach. Miesta jej nálezu sú menej početné. Jej relokácii je venovaná zvýšená pozornosť. Mladé rastlinky sú dopestovávané v miestnej škôlke.
4. Ptisana purpurascens, relatívne vysoká papraď, ktorá obľubuje stanovištia vystavené hmle s vysokou vlhkosťou. Problémom je intenzívny podrast, ktorý zatieňuje mladé rastliny a preto pri novom osádzaní museli byť pôvodné plochy zbavené inváznych rastlín. Projekt bol etablovaný v roku 2012.
5. Stenogrammitis ascensionensis, papraď nízkeho vzrastu, ktorú možno nájsť v dvoch biotopoch. Prvý je tvorený stenami vlhkých roklín, čo je jej pôvodné prirodzené prostredie výskytu. Druhé novokolonizované prostredie, je v korunách umelo vysadeného lesa, kde nachádza potrebnú kombináciu tieňa a vlhkosti.
6. Sporobolus caespitosus, tráva, ktorá obľubuje vetru exponované stanovištia Green Mountains, prevažne juhovýchodného smeru. Priamo ju ohrozuje spásanie (ovce, králiky).
Veľa s ohľadom k návratu endemických rastlín do svojho prirodzeného prostredia bolo urobené v posledných rokoch. To nás v rámci historickej časovej osi činnosti človeka na ostrove Ascension posúva do tretej etapy – etapy ochrany prírody. Dôležitým krokom bolo vyhlásenie Národného parku Green Mountain v júni 2005.
Machorastom doteraz nebol venovaný podrobnejší výskum, ale vďaka projektu financovanému cez The Darwin Initiative sú očakávané nové informácie aj ohľadom predpokladaného výskytu endemických machov. Jeden z úvodných výskumov zameraných na identifikáciu a lokalizáciu machorastov prebehol v apríli 2013, kedy bolo inventarizovaných 65 druhov, 13 nových záznamov výskytu na Ascensione a 1 pravdepodobne úplne nový druh (zatiaľ nie sú k dispozícii podrobnejšie údaje).
Foto v novembri 2014.
Použitá literatúra:
Fairhurst Wendy (2004): Flowering Plants of Ascension Island.