České mená: smělek smutný (Dostál 1950, Dostál 1989)
Slovenské mená: ometlina smutná (Dostál 1950, Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Poaceae Barnhart – lipnicovité
Rozšírenie: Západokarpatský endemit opísaný z vrchu Rudník v pohorí Branisko. Vyskytuje sa tiež vo Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách a v Chočských vrchoch.
Ekológia: Rastie na výslnných, trávnatých stráňach i v porastoch reliktných borín, na plytkých, skeletnatých pôdach, na dolomitoch a vápencoch, v podhorskom až horskom stupni.
Opis: Trváca, sivozelená bylina tvoriaca veľké, husté trsy. Steblá priame, 70–90 cm vysoké, olistené do 2/3, na báze zdanlivo zhrubnuté, obalené starými, nerozpadavými pošvami, ktoré tvoria tvrdé valcovité púzdra. Čepele prízemných sterilných výbežkov 20–30 cm dlhé, 2–4 mm široké, sivé, na líci hlboko ryhované. Steblové listy 2–3, pošvy dlhé, hore otvorené, lysé, 2–3× dlhšie než ploché čepele. Najvyšší list s uťatým, 0,5 mm jazýčkom. Metlina 7–15 cm dlhá, dole prerušovaná, vreteno chlpaté. Klásky žltozelené, slabo fialkasté, spravidla dvojkveté, 6–7,5 mm dlhé. Kvitne v júni až auguste.
Zámeny: Naše zvyšné druhy ometlín sú viazané na teplejšie polohy. Na báze zdanlivo hľuzovite zhrubnuté steblá má z nich iba na piesky viazaná Koeleria glauca (Schrader) DC.
Ohrozenie a ochrana: Na vhodných stanovištiach – obzvlášť v Bralnej Fatre – pomerne bežný druh. Metlina smutná je v Červenom zozname SR zaradená medzi potenciálne ohrozené druhy (NT), je zákonom chránená (§).
Foto: 15. 7. 2010 (Veľká Fatra).