České mená: koukol vlaský (Hájek 1562), koukol (Zalužanský 1592), sněť pšeničná (Huber 1596), koukol (Kropf 1753), jílek mejlek (Berchtold et Presl 1820), jílek mylný (Opiz 1852), jílek mámivý (Kubát 2002)
Slovenské mená: mátonoh jedovatý, lelek, lulok, kúkol, myší kúkol, sněť, jílek, blen (Reuss 1853), mätonoh mámivý (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Poaceae – lipnicovité
Rozšírenie: Pôvodný pravdepodobne v Stredozemí, možno i na Kanárskych ostrovoch, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy a značnej časti Ázie až po Čínu a Indiu. Zavlečený aj do Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, južnej Afriky, na Nový Zéland a do Austrálie. Na Slovensku doposiaľ veľmi vzácne rastie v Bielych Karpatoch, na Orave a v Pieninách. V ČR vyhynutý.
Ekológia: Rastie od nížin po podhorské oblasti na obilných poliach (najmä v ovse a raži), úhoroch, medziach a okrajoch ciest. Kvitne od júna do júla.
Opis: Jednoročná, modro- až tmavozelená tráva s výškou 20–100 cm. Steblá priame, jednotlivé alebo už od bázy rozkonárené, hrubé. Listy ploché, na vrchole končisté, až 25 cm dlhé, 2–10 mm široké, jazýček do 2,5 mm dlhý, blanitý, listové pošvy drsné, na horných listoch mierne nafúknuté. Súkvetím je paklas (klas kláskov) s dĺžkou 5–40 cm, vreteno hrubé, tuhé, klásky 8–25 mm dlhé, 3–8 mm široké, plevy kopijovité, sedemžilové, plevice elipsovité, za plodu stvrdnuté, s osťou až 2 cm dlhou. Zrná 4–7 mm dlhé, elipsovité, bledohnedé.
Ohrozenie a ochrana: V minulosti sa u nás vyskytoval pomerne často, jeho ústup z polí spôsobila intenzifikácia poľnohospodárstva, hlavne nové metódy čistenia osiva a aplikácia herbicídov. V súčasnosti je v ČR považovaný za nezvestný (A2), v SR patrí medzi kriticky ohrozené druhy (CR).
Poznámka: Druhový názov je odvodený od halucinogénnych účinkov semien infikovaných hubami, ktoré produkujú alkaloid temulín. Pri dlhodobej konzumácii spôsobuje ťažké poškodenia centrálnej nervovej sústavy a pečene. Zrná majú vysokú výživnú hodnotu a dajú sa použiť i na výrobu chleba.
Foto: august 2006 (Slovensko, Lesnica).