Syn.: Astragalus fetidus Vill., Astragalus viscosus Vill., Oxytropis foetida (Vill.) DC., Oxytropis viscosa (Vill.) Pers.
Čeľaď: Fabaceae – bobovité / bôbovité
Rozšírenie: Západoalpský endemit, vyskytuje sa vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku.
Ekológia: Rastie v sutinách a v štrbinách skál, na skeletnatej pôde s riedko zapojeným vegetačným krytom, od subalpínskeho do alpínskeho stupňa (od cca 1900 do 3000 m n. m.). Uprednostňuje vápencový podklad. Kvitne od júla do augusta.
Opis: Trváca rastlina vysoká do 5–15 cm. Byľ žliazkatá, bezlistá. Listy v prízemnej ružici 25 cm dlhé a s 10–25 jarmami, lístky úzko vajcovito kopijovité, tupé až tupo končisté, 3–8 mm dlhé a 1–3 mm široké, mierne zvinuté, prílistky veľké, nezrastené. Kvety v guľato vajcovitých, málopočetných strapcoch, listene dlhé 5 mm. Kvety krátko stopkaté, kalich zvonkovitý, ružovkastý, husto krátkožliazkatý, zuby také dlhé ako 1/2 rúrky, čiarkovito kopijovité, koruna mliečne biela, 15–20 mm dlhá, struky vzpriamené, 2–3 cm dlhé.
Poznámka: Vzácnejší alpský druh, napríklad vo Švajčiarsku je výskyt obmedzený iba na niekoľko údolí na juhu krajiny.
Foto: 14. 7. 2013 (Švajčiarsko, Engadin).