PERSICARIA HYDROPIPER (L.) Delarbre – rdesno peprník / horčiak pieprový

Syn.: Polygonum hydropiper L.
České mená: rdesen pálečník (Presl 1819), rdesen pálečník, peprník, pepřec, rdesen prudký (Sloboda 1852), palečník, broskovec (Opiz 1852), pálečník, peprník, rdesno (Čelakovský 1879), rdesno peprník (Polívka 1912, Dostál 1950, Dostál 1989, Kubát 2002)
Slovenské mená: stavokřev pálečník, horčica, vodní piepor, horkozelia, pálčica, pálečník (Reuss 1853), stavokrv pieporník (Novacký 1936), rdesno pieprové (Dostál 1950), horčiak pieprový (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Polygonaceae Juss. – rdesnovité / stavikrvovité

Persicaria hydropiper

Persicaria hydropiper

Rozšírenie: Európa mierneho pásma, Stredozemie, Kaukaz, severná India, sekundárne Azorské ostrovy, Severná Amerika. Celé územie ČR a SR po nižšie horské polohy.

Ekológia: Vlhkomilná rastlina, vyskytuje sa na obnažených pôdach rybníkov a vodných tokov, na poliach, v priekopách a terénnych depresiách. Kvitne od júna do septembra.

Opis: Jednoročné rastliny pálčivej chuti. Stonky vzpriamené, vystúpavé, 15–100 cm vysoké, zväčša rozkonárené, niekedy jednoduché, s uzlinami zhrubnutými zväčša v dolnej časti stonky, lysé, zelené až červenkasté, často s fialovým odtieňom. Čepeľ listov kopijovitá, často zvlnená, k obom koncom zúžená, 2–10 × 1–3 cm, na báze klinovitá, na vrchole špicatá, lícna strana lysá až krátko chlpatá často s tmavou škvrnou, rub listu riedko chlpatý až lysý. Stopka krátka, do 1,5 cm dlhá, vyrastajúca v dolnej polovici rúrky. Rúrky valcovité, pomerne voľné, riedko chlpaté až lysé, brvité, brvy 1–3 mm. Súkvetia sú riedke paklasy, zvyčajne previsnuté, do 7 cm dlhé, stopkaté. Okvetie 3–4 mm dlhé, na báze zrastené, zelenkavé, ružové až biele, hojne žliazkaté. Nažky tupo trojhranné, 2–2,5 mm, čiernohnedé až čierne, lesklé.

Persicaria hydropiper

Foto: august, september 2006 (Slovensko, Michalovce).