Syn.: Marattia purpurascens de Vriese
Čeľaď: Marattiaceae Bercht. et J. Presl
Rozšírenie: Endemit atlantického ostrova Ascension, je známy len z jeho centrálnej časti.
Ekológia: Rastie iba na Green Mountain, na strmých svahoch s južnou a juho-východnou orientáciou. Preferuje náveternú stranu pohoria s dostatkom zrážok. Ideálnu mikroklímu vytvára hmla typická pre túto oblasť. Nadmorská výška výskytu je väčšinou nad 700 m. Preferuje stanoviská bez zatienenia stromami a otvorené trávnaté plochy (momentálne žial s prevažujúcou invazívnou Paspalum scrobiculatum). Celá oblasť výskytu je menšia ako 4,5 ha.
Opis: Papraď, dosahuje výšku až 2 m. Z mohutného podzemku vyrastajú holé, tmavo purpurové stopky asi 1,2 m dlhé. Čepeľ je dvakrát perovito zložená, až 1 m dlhá, kostrnky lístkov 1. radu sú na báze nápadne zhrubnuté. Lístkov 2. radu je 16–23, sú sediace, takmer protistojné, podlhovasté až kopijovité, 2–5 cm dlhé a 1–1,5 cm široké, kožovité, s výraznou žilnatinou, tmavozelené, s voskovým leskom, na rube svetlejšie, celistvookrajové, jemne zvlnené, na vrchole zašpicatené. Výtrusnice sú eusporangiátne, zrastené do oválnych dvojchlopňových synangií, rozmiestnených tesne vedľa seba na postranných žilkách na spodnej strane lístkov pri vonkajšom obvode.
Ohrozenie a ochrana: Podľa Červeného zoznamu IUCN kriticky ohrozený druh. Počet rastlín v celej oblasti nepresahuje 1000 kusov (podľa údajov z monitorovania v roku 2010 v intervale 600–800 rastlín). Celá populácia je ohrozená zánikom vhodných stanovíšť a šírením invazívnych druhov rastlín. Umelo vysadené stálozelené stromy, ktoré sa v oblasti pôvodne nevyskytovali, spôsobujú trvalé zatienenie, a tým podmienky nevhodné pre tento druh. Problémom sú aj rýchlorastúce invazívne rastliny, napr. Buddleja madagascariensis, Clidemia hirta, ktoré z pôdy vo zvýšenej miere odčerpávajú živiny a postupne vytláčajú pôvodné endemity. Problémom sú aj ovce a králiky. P. purpurascens obľubuje stanovištia na príkrych, ťažko dostupných svahoch bez stromov, kde pôda vystavená intenzívnejším zrážkam býva slabo viazaná koreňovým systémom, čo v týchto oblastiach vedie k občasným zosuvom pôdy. Populácia rastlín na takto malom území je taktiež citlivá na neúmyselné zanášanie škodcov alebo chorôb. Druh je predmetom intenzívnej ochrany. Mladé rastlinky sú pestované aj v miestnom Ascension Conservation Centre. Vysádzanie je plánovité. Územie určené na osadenie je zbavené invazívnych rastlín a okolie mladých rastliniek je pravidelne monitorované a čistené. Občas je využívaná aj ochrana voči spásaniu králikmi. Druh je uchovávaný ex situ v botanickej záhrade v Kew.
Poznámka: Rodové meno Ptisana je odvodené z latinského ptisana, čo označuje druh Coix lacryma-jobi (Poaceae). Výtrusnice tejto paprade sa totiž podobajú obilkám tohto druhu.
Foto v novembri 2014 (Ascension, Green Mountain).