Syn.: Arenaria ciliata L. subsp. tatrensis (Zapał.) Favarger, Arenaria ciliata L. subsp. tenella (Kit.) Braun-Blanq., Arenaria multicaulis L. var. tatrensis Zapał.
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité
Rozšírenie: Tatranský endemit, vyskytuje sa iba v Západných, vzácne vo Vysokých, bežne v Belianskych Tatrách. Staršie údaje z Veľkej Fatry ako aj údaje z Pienin sú mylné. Vyskytuje sa aj v poľských, hlavne vápencových, Tatrách.
Ekológia: Rastie na skalách a v skalných štrbinách, na spevnených sutinách, v nízkobylinných porastoch aj na extrémnych, vyfukovaných stanovištiach v subalpínskom až alpínskom stupni. Vzácne býva splavená do horského v Poľsku až podhorského stupňa. Vyskytuje sa hlavne na vápencoch, vzácnejšie aj na mylonitoch. Je diagnostickým druhom endemického tatranského zväzu Papaverion tatrici. Kvitne od júna do augusta.
Opis: Trváca, trsnatá rastlina vysoká iba 1–5 cm. Trsy tvoria nízke, poliehavé, husto rozvetvené byle. Listy elipsovito kopijovité až široko vajcovité, dlhé 2–5 a široké 1–2 mm. Kvety po 1–2(–3–4) na koncoch vystúpavých bylí, biele, koruna do 1 cm v priemere, 5-početná, korunné lupienky hore zaokrúhlené. Koruna aj kalich majú nezrastené lupienky. Plod je tobolka.
Ohrozenie a ochrana: Ako mnoho iných vysokohorských druhov aj tento je menej ohrozený ľudskou činnosťou, populácie popri turistických chodníkov sú ohrozuje zošľap a erózia. Môže byť ako pekná skalnička vykopávaný skalničkármi do záhrad. Na Slovensku je zaradený medzi málo dotknuté druhy (LC).
Poznámka: Tento endemický taxón bol vyčlenený z pôvodne širšie chápaného druhu A. ciliata s alpsko-balkánskym areálom.
Foto: 14. 8. 2004 a 25. 7. 2006 (Slovensko, Belianske Tatry).