Syn.: Betula pubescens subsp. carpatica (Waldst. et Kit.) Asch. et Graebn.
České mená: bříza karpatská (Danihelka 2012)
Slovenské mená: breza karpatská (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Betulaceae S. F. Gray – břízovité / brezovité
Rozšírenie: Druh európskych pohorí od Portugalska cez Pyreneje, Alpy a Karpaty na východ po Rumunsko. V Česku v Jeseníkoch, Krkonošiach, Krušných horách, Jizerských horách, na Šumave a v Slavkovskom lese, na Slovensku len v Tatrách.
Ekológia: Rastie v montánnom až subalpínskom stupni najmä skalnatých a sutinových stanovištiach v spoločenstvách kosodreviny a rozvoľnených smrekových lesov. Kvitne v máji, plody dozrievajú v septembri.
Opis: Opadavý listnatý ker alebo strom vysoký 2–5 m, borka premenlivá, od bielej cez sivú, žltkastú, hnedú až po úplne tmavohnedú, viacvrstvová, olupujúca sa, v dolnej časti kmeňa u starších jedincov tmavá, rozpukaná. Púčiky podlhovasto vajcovité, v priemere 2,7 × 7,1 mm veľké, šupiny tmavohnedé. na okraji brvité. Mladé konáriky tmavohnedé až červenohnedé, hladké a lesklé, slabo plstnaté. Staršie konáre tmavosivé až čierne. Listy 2–4 na brachyblaste, častý výskyt výrazne menšieho listu (heterofýlia). Stopka listu 9–25 mm dlhá, čepeľ kosoštvorcovitá, vajcovitá alebo srdcovitá, na okraji pílkovitá až dvojito pílkovitá, kožovitá, na mladých konárikoch plstnatá, inak riedko chlpatá až holá, 25–65 × 25–50 mm veľká. Samčie jahňady prezimujúce, na koncoch minuloročných konárikov po 1–3. Samičie jahňady v zrelosti na 4–11(–20) mm dlhej stopke, podlhovasto vajcovité az valcovité, 14–30 × 8 mm veľké. Nažka 1,5–3,1 × 2–4,1 mm veľká, šírka krídla dosahuje 0,5–1,5 šírky nekrídlatej časti. Trváce blizny presahujù horný okraj krídiel, plod v okolí blizien jemne chlpatý, na chrbtovej strane vypuklý. Podporné šupiny riedko chlpaté, bočné laloky smerujúce do strán alebo dopredu, približne také dlhé ako stredný lalok.
Ohrozenie a ochrana: V Česku je breza karpatská zaradená medzi taxóny, které vyžadujú pozornosť (C4b).
Poznámka: V horských a arktických oblastiach sú známe aj ďalšie taxóny prispôsobené na extrémne horské či arktické podmienky, ktorých taxonomická hodnota a vzťahy nie sú úplne jasné. Sú to Betula celtiberica (Španielsko), B. pubescens subsp. odorata (Škótsko), B. tortuosa (arktické oblasti Európy a Sibír). Podľa niektorých hypotéz, horské, často izolované populácie briez s tendenciou krovitého vzrastu vznikli práve krížením arktickej B. tortuosa s B. pubescens na konci glaciálu.
Foto: 20. 8. 2008, 6. 8. 2011. 2. 10. 2011 (Slovensko, Vysoké a Belianske Tatry).