České mená: světlík bezosinkatý (Dostál 1989)
Slovenské mená: očianka bezosťová (Goliašová et al. 1997)
Čeľaď: Orobanchaceae Vent. – zárazovité
Rozšírenie: Západokarpatský endemit s výskytom obmedzeným zrejme iba na Zadnú Tichú a Tomanovú dolinu. Historicky boli zistené štyri lokality, tri z nich pravdepodobne zanikli kvôli zastaveniu pasenia. Na dvoch mikrolokalitách bol druh overený v Tomanovej doline.
Ekológia: Recentne bola potvrdená iba na prameniskách a vlhkých zošľapávaných okrajoch chodníkov, v minulosti jej zrejme vyhovovali aj krátkosteblové vypásané horské lúky v montánnom, častejšie subalpínskom stupni vo výške 1260–1460 m n. m. Kvitne v júli až auguste.
Opis: Jednoročná, 5–20 cm vysoká bylina. Byľ priama, zriedkavejšie vystúpavá, jednoduchá alebo malo rozkonárená, s l–3(–4) pármi konárov, kučeravo páperistá. Listy v dolnej časti byle protistojné, obrátene vajcovité až okrúhlasté, na okraji s 1–2 pármi tupých zubov, na vrchole tupé; listy v strednej a hornej časti byle protistojné alebo zdanlivo protistojné, krátko, ale zreteľne stopkaté, široko až okrúhlasto vajcovité, na báze okrúhlasté, alebo plytko srdcovité, na okraji s (1–)2–4 pármi tupých okrúhlastých zubov, žilnatina na rube vyčnievajúca. Klas málokvetý, postupne predĺžený. Listene, širšie a väčšie ako listy, široko až okrúhlasto vajcovité, na okraji s 3–5 pármi tupých, neostinkatých zubov. Kvety zreteľne kratučko stopkaté. Zuby za plodu predĺžené o 1–2 mm. Koruna 6,5–9 mm dlhá, rúrka koruny po odkvitnutí predĺžená. Tobolka zreteľne stopkatá, obrátene vajcovitá, dlhšia ako zuby kalicha, plytko vykrojená, na obvode a vrchole štetinatá.
Ohrozenie a ochrana: V Červenom zozname SR (2015) je táto očianka hodnotená v kategórii EN a je taktiež zákonom chránená. Patrí k tým tatranským druhom, ktoré vďaka zákazu pasenia a „zdivočovaniu“ stratili významnú časť svojich biotopov. Vzhľadom na maloplošný a nepočetný výskyt s otáznymi vyhliadkami do budúcnosti by mal tento druh patriť skôr ku kriticky ohrozeným taxónom (CR).
Zámeny: Autor opisu (Smejkal 1963) vyznačil za diakritické znaky krátku, ale zreteľnú stopkatost‘ listov a listeňov, výraznú žilnatinu, tupé a neostinkaté zuby na listoch a listeňoch, zreteľnú stopkatosť kvetov a v čase plodu zväčšený kalich, ktorý je väčší ako zrelé tobolky. Čím sa líši od najbližšie príbuznej E. tatrae, čo je zároveň jediný drobnokvetý druh, s ktorým by sa dala E. exaristata na území výskytu spliesť. Taktiež, E. tatrae rastie spravidla vo vyšších polohách a na lokalitách nerastú spoločne. Spolu s E. exaristata rastie v Tomanovej doline druh Euphrasia kerneri, ktorý sa však jednoducho odlíši väčšími kvetmi a viacerými ďalšími znakmi.
Foto: 26. 8. 2020 (Slovensko, Západné Tatry, Tomanová dolina).