Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v Bzenici a zomrel 16. februára 1908 v Turčianskom Svätom Martine. Kňaz, botanik, venoval sa tiež archeológii, geológii, mineralógii a palentológii.
Narodil sa ako ôsme dieťa v rodine dedinského kováča Štefana Kmeťa. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Štiavnici a v Trnave, v rokoch 1861–65 študoval teológiu v Ostrihome. Po vysvätení pôsobil ako katolícky kňaz v Senohrade, Krnišove a Prenčove, od roku 1906 žil na odpočinku v Turčianskom Sv. Martine.
Popri kňazskom povolaní sa venoval archeológii, geológii, mineralógii, palentológii (napr. v roku 1902 vykopal a zachránil kostru mamuta a venoval ju Slovenskému národnému múzeu, v tom období takúto kostru nemalo ešte žiadne múzeum v strednej Európe), histórii, etnografii a botanike. Patril medzi posledných polyhistorov na Slovensku a je považovaný za zakladateľa slovenského múzejníctva. Bol zakladateľom a prvým predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine (1893). Slovenskému národnému múzeu daroval aj svoje zbierky, k najcennejším patrí herbár (Herbarium Kmetianum, dnes uložený v SNM Bratislava) obsahujúci viac ako 72 tisíc položiek (39 tisíc vyšších rastlín, z toho okolo 6 tisíc ruží a 33 tisíc nižších rastlín).
V botanike sa venoval výskumu flóry v okolí Banskej Štiavnice a taxonómii rodu Rosa. Písal krátke články najmä do časopisov Uhorské noviny, Slovenské pohľady (napr. článok Floristom slovenským, kde vyzýva na systematické mapovanie flóry) a Österreichische Botanische Zeitschrift. Obsiahlejší opis flóry Sitna publikoval v monografii Veleba Sitna.
Jeho štandardné botanické meno sa uvádza ako KMEŤ, resp. KMET. Popísal asi 20 pre vedu nových druhov rastlín, napr. Rosa albida KMET, R. holikensis KMET, R. hawrana KMET, R. pokorniana KMEŤ, R. sytnensis KMET ex KERN. Na jeho počesť bolo pomenovaných aj niekoľko vyšších rastlín a húb, napr. rod húb Kmetia, huby Ombrophila kmetii Rehm, Tyromyces kmetii (Bres.) Bondartsev et Singer, Urocystis kmetiana Magnus. Z vyšších rastlín napr. Rosa kmetiana Borbás, Sorbus kmetiana Kárpáti.