Syn.: Erysimum witmannii subsp. pallidiflorum (Szépl. ex Jáv.) Soó, Erysimum witmannii var. pallidiflorum (Jáv.) Konětopský, Erysimum wittmannii subsp. pallidiflorum (Szépl. et Jáv.) Dostál
České mená: trýzel Witmannův bledý (Dostál 1989)
Slovenské mená: horčičník bledokvetý (Goliašová et Šípošová 2002)
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Predkarpatský endemit. Vyskytuje sa v Maďarsku v pohoriach Zemplén, Ózdi-dombvidék, Bükk, Börzsöny, Naszály. Na Slovensku v obvode panónskej flóry iba v Slovenskom krase. Povodím rieky Slaná zasahuje na sever do Slovenského rudohoria a povodím Hornádu cez stredné Pohornádie do oblasti Slovenského raja. Na východe zasahuje do vápencových častí Vihorlatu a Nízkych Beskýd.
Ekológia: Xerotermné biotopy v stupni pahorkatín, vzácne v podhorí. Najčastejšie v lemových spoločenstvách teplomilných dúbrav. Kvitne od konca mája do júla.
Opis: Dvojročná, chlpatá až riedko chlpatá, sivastozelená bylina vysoká 30–70 cm. Listy ružice stopkaté, čepeľ podlhovastá, na okraji plytko až hlbšie oddialene zúbkatá. Chlpy na stopke len vidlicovité na čepeli prevažne trojramenné. Dolné byľové listy krátko stopkaté, vyššie sediace, kopijovité až úzko obrátene kopijovité, najvyššie úzko obrátene vajcovité s takmer celistvým okrajom. Súkvetím je chocholíkatý strapec, stopky kvetov 2–5 mm dlhé, kališné lístky 0,6–1 mm dlhé, korunné lupienky 10–15 mm dlhé, do 5 mm široké, bledosírovožlté. Stopky plodov priamo odstávajúce, šešule približne 3–6 cm dlhé, 0,5–1 mm široké.
Zámeny: Druh je morfologicky blízky s horským Erysimum witmannii, oba majú sírovožlté kvety, u E. witmannii sú však korunné lupienky až 6–9 mm široké.
Ohrozenie a ochrana: V Červenom zozname SR je zaradený do kategórie ohrozených druhov (EN). Zákonom chránený je v Maďarsku, v zozname druhov je však uvedený pod menom Erysimum witmannii, ktorý tam ale v úzkom ponímaní nerastie.
Foto: 4. 6. 2014 (Slovensko, Vihorlat, Humenský Sokol, Červená skala).