České mená: trýzel Witmannův (Dostál 1989)
Slovenské mená: horčičník Witmannov (Goliašová et Šípošová 2002)
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Karpatský endemit. Vyskytuje sa v Západných, Východných a časti Južných Karpatoch.
V Česku sa nevyskytuje. Na Slovensku ho nájdeme v Strážovských vrchoch, v Malej a Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, v skupine Sivého vrchu v Západných Tatrách a Pieninách. Ďalej je známy z Nízkych Tatier, Slovenského raja, Braniska a vápencových častí Volovských vrchov. Výskyt bol zaznamenaný aj v kotlinách centrálnych Západných Karpát – Turčianska, Liptovská a Spišské kotliny.
Ekológia: Rastie len na vápencovom a dolomitovom podloží v podhorskom až horskom (vzácne v subalpínskom) stupni, na skalách, v skalných štrbinách a v sutinách. Vyžaduje vápenaté, zásadité, vlhké, humózne a skeletnaté pôdy. Kvitne od júna do júla.
Opis: Dvojročná rastlina vysoká 20–50 cm. Byľ priama, jednoduchá alebo slabo rozkonárená. Prízemné listy vykrajovane zubaté až perovito zárezové, byľové listy kopijovité, priamo odstávajúce, zubaté, zriedkavo celistvookrajové, dolné zreteľne stopkaté. Kvetné stopky 3–6 mm, kalich 8–12 mm dlhý, korunné lupienky 15–24 × 5–9 mm, bledo sírovo žlté, ± okrúhle. Šešule až 11 cm dlhé, na hranách s roztrúsenými 2-hrotými chlpmi.
Ohrozenie a ochrana: Vďaka svojmu výskytu prevažne v ťažko prístupnom teréne skalných partií horských polôh nepatrí medzi druhy ohrozené ľudskými aktivitami, navyše mnohé lokality sa nachádzajú vo veľko a maloplošných chránených územiach. Nižšie položené lokality môže ohrozovať sekundárna sukcesia alebo rovno zalesňovanie, prípadne otváranie kameňolomov. Na Slovensku nepatrí medzi zákonom chránené druhy, nie je zaradený ani v Červenom zozname SR. Chráneným druhom je v Maďarsku.
Poznámka: Druh bol opísaný z Pienín, locus classicus je prielom Lesnického potoka.
Foto: 8. 5. 2006 a 4. 6. a 18. 6. 2009 (Slovensko, Pieniny, Chočské vrchy a Nízke Tatry).